Slovenská „minimálka“ porastie. Takto bude vyzerať, ak sa kompetentní nestihnú dohodnúť

Od januára budúceho roka sa očakáva zvýšenie minimálnej mzdy. V minulom roku sa na jej výške dohodli firmy a odborári, no tento rok k dohode nedošlo. Na bežných rokovaniach, ktoré prebiehajú do polovice júla každého roka, nedospeli k spoločnému názoru.

Podľa slovenských právnych predpisov môže tripartita (zastupujúca vládu, zamestnávateľov a odbory) rokovať o výške minimálnej mzdy na nasledujúci rok a dohodnúť sa prípadne až do konca augusta.

Pokiaľ sa však ani po tomto termíne nedohodnú, minimálna mzda od januára budúceho roka bude rásť podľa vzorca, ktorý predpísal ešte bývalý minister práce Milan Krajniak zo strany Sme rodina.

Ak sa nedohodnú, riešenie je jasné

„Napriek viacerým návrhom a konštruktívnemu priebehu rokovaní si vás dovoľujeme informovať, že v zákonnom termíne do 15. júla tohto roka k dohode sociálnych partnerov o výške minimálnej mzdy na rok 2024 nedošlo. Uvedenú informáciu sme oficiálne oznámili aj ministerke práce,“ informovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR).

„Sociálni partneri však majú podľa zákona o minimálnej mzde možnosť rokovať na tripartitnej úrovni do konca augusta, kde sa budeme snažiť tento zákonom stanovený priestor ešte využiť na prípadný kompromis,“  dodala AZZZ SR ďalej.

Lekárom platy porastú, no nielen im. Od dnes sa zvyšuje minimálna mzda o niekoľko desiatok eur

Súčasné vedenie ministerstva práce pritom preferuje, aby sa zástupcovia firiem a zamestnancov dohodli na novej výške najnižšej mzdy. Kristína Korenková, hovorkyňa ministerstva, vysvetlila, že to je najmä kvôli obmedzeným kompetenciám poverenej úradníckej vlády.

„Ak sa sociálni partneri nedohodnú, platí zákonom stanovený mechanizmus určenia minimálnej mzdy vo výške 57 percent priemernej mesačnej mzdy zamestnanca z roku 2021. V tom prípade by výška minimálnej mzdy v budúcom roku bola stanovená na 744 eur,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva práce.

Tradičný problém medzi firmami a odborármi

Pri rokovaniach medzi firmami a odborármi sa vyskytol už tradičný problém. Zamestnávatelia sa domnievajú, že minimálna mzda by mala rásť miernejším tempom, zatiaľ čo zástupcovia zamestnancov preferujú razantnejšie zvýšenie.

Firmy žiadajú, aby sa pri navrhovaní minimálnej mzdy brali do úvahy reálne možnosti zamestnávateľov, tak aby bola zvládnuteľná pre firmy na západnom aj východnom Slovensku.

zdroj: Unsplash/Christian Dubovan

Dôvodom je to, že zvyšovanie minimálnej mzdy zvyšuje náklady pre firmy, vrátane príplatkov za prácu, ktoré sú na ňu viazané. Okrem základnej minimálnej mzdy sa zvyšuje aj ďalších šesť stupňov minimálnej mzdy, ktoré sú rozdelené podľa druhu profesie.

„Viaceré firmy mali v ostatnom období v dôsledku externých vplyvov existenčné problémy, čo mohlo obmedzovať ich schopnosť zvyšovať mzdy rýchlejším tempom. Firma podnikajúca na východnom Slovensku, prípadne v menej rozvinutých okresoch môže prirodzene znášať zvyšovanie nákladov v súvislosti s minimálnou mzdou oveľa citlivejšie ako firma na západnom Slovensku, ktorá si vyššie náklady dokáže premietnuť do vyšších cien,“ uviedla hovorkyňa AZZZ SR Miriam Filová.

Zamestnávatelia zatiaľ nechcú bližšie komentovať konkrétne návrhy výšky minimálnej mzdy.

Šesť stupňov náročnosti práce

Ak sa do konca augusta nedohodne tripartita na výške minimálnej mzdy, od januára budúceho roku by mala vzrásť o 43,28 eura. Ľudia s najnižšími zárobkami by tak mali mesačne dostávať 743,28 eura.

Tento výpočet vychádza z priemernej mzdy za rok 2022, ktorá bola známa od marca. Slovenská legislatíva určuje minimálnu mzdu pre ďalší rok automatickým výpočtom ako 57 percent z priemernej mesačnej mzdy v krajine spred dvoch rokov. V roku 2022 dosiahla priemerná mzda úroveň 1 304 eur.

PREHĽAD pre európskych dovolenkárov autom: Poplatky, povolená rýchlosť a tolerancia alkoholu

Na Slovensku existuje okrem základnej minimálnej mzdy aj ďalších päť stupňov náročnosti práce, ktoré majú stanovenú svoju vlastnú najnižšiu možnú mzdu. Napríklad na druhom stupni patria jednoduché remeselné práce, zatiaľ čo na šiestom stupni sú riadiace a manažérske pozície. Zamestnancom na týchto stupňoch takisto stúpnu ich minimálne mzdy.

Každý stupeň rastie o rovnakú sumu, o akú sa zvyšuje základná minimálna mzda, teda o 43,28 eura. Od januára sa najnižšia výplata na druhom stupni zvýši z pôvodných 816 eur na vyše 859 eur a na najvyššom stupni náročnosti práce sa zvýši z tohtoročných 1 280 eur na viac ako 1 323 eur mesačne.

Slovensko má druhé najvyššie mzdové náklady

Odborári na Slovensku by nemali volať po vyššej minimálnej mzde. Problémom je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Zamestnanci na Slovensku majú spomedzi krajín V4 tretiu najnižšiu čistú mzdu, a to aj napriek tomu, že zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce. Upozornil na to analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak.

V porovnaní s krajinami V4 má Slovensko druhé najvyššie mzdové náklady minimálnej mzdy za rok 2023. Za Českou republikou sme sa umiestnili pre silnejúci kurz českej koruny.

zdroj: Unsplash/Emkal

„Ak by bol kurz 25 českých korún za jedno euro ako v minulosti, tak by Slovensko malo najvyššie náklady práce z krajín V4. Pričom je potrebné upozorniť, že v Česku je o štvrtinu vyššia priemerná mzda oproti Slovensku. A teda vzhľadom na výkon ekonomiky a mzdovú úroveň by mala aj minimálna mzda odrážať tento rozdiel,“ priblížil Chovanculiak.

Minimálna mzda rástla na Slovensku od roku 2013 až do súčasnosti dvakrát rýchlejšie ako produktivita práce a o 50 % rýchlejšie ako priemerná mzda. Štúdia Inštitútu finančnej politiky ukázala, že každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % medzi rokmi 2010 až 2018 prinieslo 14 000 ľudí bez práce, a to najmä v chudobnejších regiónoch. V danom období vzrástla minimálna mzda celkovo o 78 %.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny