Slovenská rodina sa vzoprela Hitlerovi. Reportér odhalil statočný príbeh našich krajanov

Americký vojnový reportér Danny Gold napísal reportáž pre portál Tablet o hrdinských činoch neznámeho Slováka Milana Hucka a jeho rodiny. Táto rodina má podľa neho dokonca zásluhy na záchrane reportérovho starého otca počas druhej svetovej vojny. Hrdinsky riskovali svoje životy a vzopreli sa Hitlerovi. V hre bolo to, či ich nemilosrdne všetkých vystrieľajú. 

Nacistické vojská mali hneď viacero nepriateľov. Medzi najväčších patrili spojenci a partizáni. Boj im neuľahčovali ani obyčajné rodiny. Tie sa na prvý pohľad tvárili, že súhlasia s režimom nenávisti.

V momente, keď sa zraky nacistov odvrátili, pomáhali zachraňovať cudzie životy. Pokiaľ vojak v tých časoch našiel v dome človeka ukrývajúceho sa Žida, záchranca mal celkom isto podpísaný rozsudok smrti.

Pre neho to bol skutočne osobný príbeh

Reportér v jeho článku ďalej spomínal na jeho starých rodičov. Všetci štyria prežili hrôzy holokaustu. Jeho spomienky začali pri návšteve Osvienčimu, keď mal 22 rokov. Nebol tam sám, ale aj so svojou starou mamou, ktorej sa pri prechode prašnými uličkami vynárali spomienky.

V týchto miestach strávila veľa rokov po tom, čo ju v roku 1942 poslali zo Slovenska ako jednu z prvých deportovaných Židoviek. Bola väznená v Osvienčime, Mauthausene, Gross-Rosene, Bergen-Belsene, Breslau (Vroclav) a v tábore smrti Auschwitz-Birkenau. Prežila pochod smrti a vyšetrenie doktorom Mengelem.

zdroj: Tablet/ Leila Barghouty

Danny sa ďalej venuje svojmu starému otcovi. Ten mu podaroval fotku domu, v ktorom sa pred vojskami ukrýval. O viac ako desať rokov neskôr sa Danny ocitol na severnom Slovensku v dedinke Vadovce. Na mieste, kde sa jeho starý otec schoval prvýkrát, dnes už stojí malá chemická továreň a parkovisko.

Stretnutie s Milanom

Danny mal veľké šťastie a podarilo sa mu stretnúť aj muža menom Milan. Stretli sa na parkovisku pri dome jeho dcéry. Tá podľa neho chcela byť pri rozhovore, keďže Milana spomínanie na vojnu dokáže skutočne deprimovať a emočne dostať. 

„Milan mal 89 rokov. Mal ľahkého ducha a bol samý úsmev a objatie. Oči sa mu leskli, akoby sa neustále chystal povedať nejaký riskantný vtip, čo občas aj urobil, šepkajúc a žmurkajúc. Oblečený bol v béžovom menčestrovom saku a čiernych nohaviciach, tak elegantne, ako si to len muž po osemdesiatke žijúci v malom slovenskom meste môže priať,“ opisuje v článku Milana.

zdroj: Tablet

Ďalej v článku spomína nielen Milanovu udatnosť, ale aj odvahu ďalších jeho príbuzných, ktorí sa vzopreli nacistickému režimu. S Milanom spomínali aj na Dannyho starého otca a ďalších Židov, ktorých ukrývali. Milan dokonca prezradil, že so skrývajúcimi sa Židmi trávil rád voľný čas a hrali spolu napríklad šach alebo sa len spolu rozprávali.

Ľudia ako napríklad Milan sú skvelým odzrkadlením toho, ako hrdinovia nemusia nosiť špeciálne brnenie a plášť. Stačí mať totiž srdce na tom správnom mieste.

Pomáhať zraniteľným pred hlavňami pušiek len pár centimetrov od tváre je totiž to skutočné hrdinstvo, aké by sme mali oceňovať. Nie každý by totiž riskoval svoj komfort a predovšetkým život, aby pomohol prežiť ďalším.