Slovenské firmy „panikária“ z generácie Z a vsádzajú na lojálnych päťdesiatnikov. Pracovný trh sa láme
- Do roku 2030 má generácia Z tvoriť tretinu pracovnej sily
- Slovenské firmy ju však nedokážu udržať a stavajú na starších
- Do roku 2030 má generácia Z tvoriť tretinu pracovnej sily
- Slovenské firmy ju však nedokážu udržať a stavajú na starších
Generácia Z sa stáva pevnou súčasťou pracovného trhu a do roku 2030 má podľa odhadov tvoriť približne 30 percent európskej pracovnej sily. Napriek tomu veľká časť slovenských zamestnávateľov priznáva, že s nastupujúcou generáciou nevie pracovať tak, aby ju dokázala udržať.
Mnohé podniky preto v praxi siahajú po „istejšej“ voľbe: uchádzačoch vo veku 55+, pri ktorých očakávajú stabilitu, predvídateľnosť a dlhšiu výdrž v systéme.
Problém sa najviac ukazuje na fluktuácii. Kým staršie ročníky sa na Slovensku dlhodobo pohybujú približne v pásme 10 až 15 percent, pri mladých zamestnancoch v úvodných rokoch kariéry sa odliv vyšplhal na rekordných 40 až 45 percent.
Aj keď tento ukazovateľ klesol, stále sa drží pod hranicou 30 percent – a firmy tak opakovane riešia, ako nastaviť nábor, onboarding aj vedenie ľudí, ktorí chcú od práce niečo iné než generácie pred nimi.
Prečo sa firmy upínajú k staršej generácii
Mnohým firmám sa nedarí udržať novú kohortu zamestnancov. Ich kariérne smerovanie formujú atraktívnejšie ponuky, rýchlejšie možnosti rastu a aj možnosť pracovať na diaľku.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) to pomenúva priamo: „Mladí zamestnanci kladú dôraz na flexibilitu, rýchly kariérny rast a hodnotovo orientované pracovné prostredie, avšak ich nižšia lojalita predstavuje výzvu pre dlhodobé udržanie v organizáciách.“
V praxi to vedie k tomu, že podniky častejšie uprednostňujú uchádzačov vo veku 55+, ktorí podľa zamestnávateľov sľubujú oddanosť, uspokoja sa s nižšími mzdami a pomalším kariérnym rastom. AZZZ SR k tomu pre portál stvr.sk uviedla, že takíto ľudia sú pre zamestnávateľa „ideálnym zamestnancom“.
Dôležitý je aj psychologický moment: podľa PR manažérky Alma Career Ľubice Melcerovej mnohí päťdesiatnici zo zamestnania neodídu ani vtedy, keď nie sú spokojní. „Boja sa, že si už dobrú prácu nenájdu,“ povedala pre Trend.
Aj čísla z prieskumu JobsIndex ukazujú rozdiely v mobilite. V skupine 18 až 24 rokov odišlo od zamestnávateľa za posledný rok 27 percent pracovníkov, vo veku 45 až 54 rokov to bolo 12 percent a po 55-ke iba deväť percent.
Päťdesiatnici ako záchranné lano
AZZZ SR zároveň pripomína, že výhrady voči generácii Z často hovoria viac o nepripravenosti firiem než o „slabinách“ mladých. Podľa asociácie viaceré podniky nevytvorili prostredie zodpovedajúce moderným požiadavkám, a preto prehrávajú v boji o talenty.
„Jednoducho im neprispôsobili firemnú kultúru, a tak uprednostňujú starších, s ktorými sa im pracuje ľahšie a predvídateľnejšie. Starší pracovníci sú stabilnejší, lojálnejší a vytrvalejší. Firmy pri nich vidia menšie riziko odchodu a vyššiu návratnosť investícií do ich rozvoja,“ priblížila asociácia pre Trend.
Pre zamestnávateľov je to krátkodobé uľahčenie: stabilnejší tím, menej odchodov, menej energie venovanej nastavovaniu procesov. Zároveň však rastie tlak, pretože tento zdroj pracovnej sily má prirodzené limity. O pár rokov začne veľká časť starších ročníkov odchádzať do dôchodku a podniky sa budú musieť vyrovnať s tým, čo dnes odkladajú – s nutnosťou prispôsobiť sa.
Digitálna generácia, digitálne očakávania: kde sa rodí napätie
Generácia Z je prvou skutočne digitálnou generáciou – ľudia narodení približne medzi rokmi 1997 až 2012 vyrastali so smartfónmi, internetom a počítačmi ako prirodzenou súčasťou života.
To sa premieta do toho, ako komunikujú aj ako chápu prácu. Preferujú rýchlu komunikáciu, požadujú otvorenosť, transparentné vedenie, priebežnú spätnú väzbu a dynamickejší kariérny rast.
Mnohé firmy však tieto očakávania ešte len dobiehajú. „Nie každý podnik má kapacity venovať mladým pracovníkom toľko pozornosti a vedenia, koľko by potrebovali na štart,“ uviedol pre Trend viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.
Najmä výroba, logistika či služby podľa neho narážajú na limity – pracovný režim je pevne daný a personálne tímy nedokážu viesť každého nováčika individuálne.
Napätie sa objavuje aj pri „banálnych“ veciach. Home office, ktorý staršie generácie vnímajú ako benefit, mladí často berú ako štandard. Rovnako to je pri náplni práce: generáciu Z frustrujú rutinné úlohy a rýchlo stráca motiváciu, keď v práci nevidí zmysel.
Zároveň však platí, že motivácia tejto generácie je silno naviazaná na zmysluplnosť. Podľa prieskumu až viac ako 80 percent mladých nachádza motiváciu v práci, ktorá má zmysel. Ak majú pocit, že stagnujú alebo že ich potenciál nie je využitý, hľadajú nové príležitosti inde, uvádza magazín Alma Career.
Keď sa z „nálepiek“ stanú signály
O generácii Z sa často hovorí v skratkách a stereotypoch – že „chcú flexibilitu“, „nudia sa“ alebo „nie sú lojálni“. Ide skôr o odlišné hodnoty a očakávania než o nezodpovednosť. Flexibilita je pre nich štandard, rovnováha medzi prácou a súkromím priorita a spätnú väzbu očakávajú rýchlo – presne tak, ako ju poznajú z digitálneho sveta.
Firmy, ktoré chcú generáciu Z osloviť, musia meniť prístup už pri nábore. Dôležitá je autenticita, transparentnosť a „skutočné príbehy“, nie klasický uhladený marketing.
Výraznú rolu zohrávajú sociálne siete, ktoré sa stávajú významným náborovým kanálom. Následne rozhoduje aj to, čo sa deje po nástupe: onboarding, podpora soft skills, mentoring a jasná mapa rozvoja.
Na udržanie mladých podľa druhého textu pomáha najmä kombinácia faktorov: zmysluplná práca s pozitívnym dopadom, flexibilita a rovnováha, možnosti vzdelávania a rozvoja, inkluzívne prostredie, v ktorom majú pocit, že sú vypočutí. Rovnako dôležitá je aj interná komunikácia – digitálna, priama, otvorená a s častým feedbackom.
Zároveň však výzvy nečakajú len na firmy. Druhý text upozorňuje, že veľká zmena môže prísť aj technologicky – s nástupom umelej inteligencie, ktorá už dnes zasahuje najmä juniorský trh práce.
Generácia Z tak vstupuje do prostredia, kde sa menia pravidlá na oboch stranách: zamestnávatelia sa učia pracovať s digitálnou generáciou a mladí sa budú musieť zorientovať v pracovnom svete, ktorý AI ešte zrýchli.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Trend, Alma Career, AZZZ SR, stvr.sk