Slovenské verejné financie sú v kritickom stave. INESS navrhuje najtvrdšie škrty za 20 rokov
- Slovenské verejné financie sú v zlej kondícii
- Z každého eura v našej ekonomike až 48 centov tvoria verejné výdavky
- INESS prichádza s odvážnym plánom
- Slovenské verejné financie sú v zlej kondícii
- Z každého eura v našej ekonomike až 48 centov tvoria verejné výdavky
- INESS prichádza s odvážnym plánom
Slovenské verejné financie sa nachádzajú v kritickom stave. Deficity dosahujú úrovne, ktoré boli pred pandémiou nepredstaviteľné, a zadlžovanie pokračuje rekordným tempom. Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) preto prichádza s komplexným plánom na reformu verejných výdavkov inšpirovaným prístupom argentínskeho prezidenta Javiera Mileiho.
„Verejné výdavky na Slovensku medzi rokmi 2013 – 2024 narástli o 16 %, čo je po Rumunsku druhý najvyšší nárast v celej Európskej únii,“ upozorňuje INESS. „Z každého eura v našej ekonomike až 48 centov tvoria verejné výdavky.“
Súčasná vláda charakterizuje rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 ako nevyhnutnú konsolidáciu s cieľom stabilizovať verejný dlh. Kabinet tvrdí, že v dôsledku vysokých deficitov a dlhov predchádzajúcich vlád realizuje už druhú zásadnú konsolidáciu. Opatrenia boli podľa vládnych predstaviteľov zostavené tak, aby boli sociálne vyvážené a nezadusili rast ekonomiky.
Podľa inštitútu nie je možné mať na strane výdavkov škandinávsky model sociálneho štátu a na strane príjmov štíhly štát s nízkymi daňami. Namiesto zvyšovania daní preto navrhujú radikálne zmeny na strane výdavkov.
Najprv audit, potom škrty
Prvým krokom k efektívnejšiemu štátu by mal byť podľa INESS komplexný audit verejnej správy. „Potrebujeme zmapovať, ako peniaze prúdia do inštitúcií, čo si za ne kupujú a čo za to spoločnosť dostáva,“ vysvetľujú ekonómovia. Bez takejto mapy procesov by plošné škrty mohli napáchať viac škody ako úžitku.
Audit by odhalil nielen neefektívnosť, ale aj duplicitu medzi ministerstvami a inštitúciami. Mnohé agendy sú podľa INESS úplne zbytočné, no bez ich zmapovanie nie je možné ich zodpovedne zrušiť.

Stop dotáciám bez merateľných výsledkov
INESS prirovnáva súčasný dotačný systém k neporiadku v garáži. „Ak chcete vypratať garáž, musíte ju úplne vyprázdniť, vziať do ruky každý predmet a zvážiť, či ho vrátite nazad,“ vysvetľuje inštitút.
Preto navrhuje ročné moratórium na nové dotácie (s výnimkou obrany a bezpečnosti) a zavedenie „výpovednej lehoty“ pre všetky existujúce dotácie. Po jej uplynutí by každá dotácia automaticky zanikla, pokiaľ by jej poskytovateľ nepreukázal jej prínos a nezaviedol merateľné ukazovatele výkonnosti.
Sociálne dávky s časovým obmedzením
Sociálny systém potrebuje podľa INESS zásadnú racionalizáciu. Inštitút navrhuje zaviesť prísnejšie overovanie príjmov, bonus za vystúpenie zo systému dávok a časové obmedzenie sociálnych príspevkov.
„Cieľom dávok by malo byť zmenšenie sociálnych problémov, nie ich zachovanie prostredníctvom úhrady individuálnych nákladov,“ zdôrazňuje INESS. Inštitút by tiež zrušil niektoré plošné dávky, ako príspevky na pôrod a pohreb, a nahradil ich cielenou pomocou pre tých, ktorí to skutočne potrebujú.
Štíhlejšia štátna správa a privatizácia
Na Slovensku máme viac ako tisíc rozpočtových a príspevkových organizácií financovaných štátom s viac ako 200 000 zamestnancami. INESS navrhuje zastaviť prijímanie nových zamestnancov (s výnimkou kľúčových sektorov) a centralizovať podporné činnosti tých organizácií, ktoré majú opodstatnenie.
Zároveň odporúča spustiť najväčšiu privatizáciu štátneho majetku od čias Dzurindovej vlády. Štát podľa inštitútu vlastní majetok v hodnote miliárd eur, ktorý negeneruje žiadny verejný prospech.
„Nie všetko musí vlastniť štát,“ tvrdí INESS. „Niektoré podniky by mali zostať v štátnych rukách, iné by sa mali čiastočne sprivatizovať a mnohé úplne predať.“
INESS navrhuje rozdeliť štátny majetok do štyroch kategórií:
-
ZACHOVAŤ: Prirodzené monopoly, bezpečnostné inštitúcie a kritická infraštruktúra, kde by privatizácia predstavovala riziko.
-
ČIASTOČNE PREDAŤ: Podniky, ktoré môžu fungovať na trhu, ale štát by si mal ponechať kontrolný podiel (napríklad ZSSK, teplárne, nemocnice či bratislavské letisko).
-
PREDAŤ: Majetok, ktorý nemá štát vlastniť, pretože narúša konkurenčné prostredie – od hotelov a reštaurácií až po Slovenskú poštu, VšZP, Cargo či TIPOS.
-
KULTÚRNE A NÁRODNÉ DEDIČSTVO: Oddeliť skutočné kultúrne hodnoty, ktoré zostanú v štátnych rukách, od komerčných častí, ktoré sa môžu prenajať alebo predať súkromným prevádzkovateľom.
Menej obcí, viac efektivity
Problémom slovenských verejných financií je aj rozdrobenosť samosprávy. Na Slovensku máme 2 927 obcí, z ktorých viac ako tretina má menej ako 500 obyvateľov.
„Z hľadiska efektívnosti riadenia je to ako v pekle,“ konštatuje INESS. Inštitút preto navrhuje preniesť viac právomocí na väčšie účelové obce a motivovať ich k spájaniu. Ako príklad uvádza Fínsko, ktoré pri podobnom počte obyvateľov má desaťkrát menej obcí.
Zákony s jasnými cieľmi a dátumom expirácie
Podľa INESS by každý nový zákon mal obsahovať jasne definovaný cieľ, spôsob jeho merania a doložku o zániku. „Ak sa do stanoveného termínu nesplní cieľ zákona, mal by automaticky stratiť platnosť,“ navrhuje inštitút. Tento prístup by dramaticky znížil počet prijatých zákonov, ktoré zbytočne zvyšujú administratívu a súvisiace náklady pre štát, podniky aj občanov.
Realistická cesta k zdravým financiám?
Plán INESS je inšpirovaný textom českého ekonóma Aleša Roda, v ktorom opísal teoretickú komplexnú stratégiu znižovania verejných výdavkov pre Českú republiku. INESS tento text preložil a upravil pre slovenské reálie. Podľa nich je najvyšší čas spustiť takúto diskusiu, najmä v kontexte neúspešných daňových konsolidačných balíčkov.
„Ak sa budeme chcieť vyhnúť ‚gréckej ceste‘, bude to nevyhnutná podmienka,“ uzatvára inštitút. Otázkou zostáva, či existuje politická vôľa na takéto radikálne reformy, keďže každá z nich by sa dotkla záujmov rôznych skupín voličov.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: INESS, Ministerstvo financií SR