Slovensko bude povinné do úradov nakupovať vozidlá a kancelárske potreby s ohľadom na životné prostredie

Ak sa po novom úrad rozhodne pre kúpu nového automobilu, kopírovacieho papiera či počítaču, bude musieť brať ohľad na ich environmentálne dopady. Jednotlivým samosprávam bude takýto nákup odporúčaný, informuje MŽP.

Eko vozový park 

Pri cestnej doprave sa novinka týka napríklad nákupu alebo prenájmu osobných či úžitkových áut, autobusov, nákladných vozidiel na zber odpadu, ale aj objednávky poštových alebo kuriérskych služieb. 

Uprednostňované budú nízkoemisné vozidlá, elektromobily alebo hybridné vozidlá. Smetiarske autá by zase mali mať zabudovanú technológiu optimalizovania trás. Pri kuriérskych službách sa bude prihliadať na ich vozidlový park, kde by nemali chýbať bicykle a cykloprívesy s podporným elektrickým pohonom.

zdroj: DPD SK

Zelenšie kancelárie 

Zelené verejné obstarávanie sa bude uplatňovať aj pri nákupe kopírovacieho a grafického papiera a obálok. Uprednostňovaný bude najmä recyklovaný papier alebo papier, pri výrobe ktorého boli použité ekologické postupy. Dokonca aj pri nákupe počítačov, tabletov a monitorov sa bude zohľadňovať ich energetická účinnosť. Prihliadať sa má aj na dostupnosť náhradných dielov, recyklovateľnosť alebo opätovné využitie komponentov po skončení ich životnosti.

zdroj: unsplash.com

Faktom zostáva, že Slovensko musí v oblasti zeleného verejného obstarávania výrazne pridať. Podľa dát z posledného monitorovania v roku 2019 bol v roku 2018 podiel zeleného verejného obstarávania medziročne iba na úrovni 7,58 %. Cieľom je pritom dosiahnutie 50 percentného podielu zrealizovaných „zelených“ zákaziek. 

Ďalšou produktovou skupinou, ktorú bude štát povinne nakupovať na zeleno, budú v roku 2021 čistiace prostriedky a upratovacie služby.

Envirorezort predstavil nízkouhlíkovú stratégiu

Ministerstvo životného prostredia v polovici februára tohto roka predstavilo dlho pripravovaný návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. 

Materiál vznikol v spolupráci s poprednými svetovými inštitúciami zaoberajúcimi sa problematikou zmeny klímy. Dodatočné náklady na konkurencieschopnú nízkouhlíkovú transformáciu majú podľa envirorezortu predstavovať približne 1,8 % HDP ročne do roku 2040. Pre porovnanie, dopady zmeny klímy len na Slovensku spôsobujú odhadované škody na úrovni jednej miliardy eur ročne.

zdroj: unsplash.com

Čo má nízkouhlíková stratégia priniesť našej krajine? Navrhuje napríklad prijatie zákona o zmene klímy so záväzným cieľom pre 2050, nastavuje pravidlá pre obmedzenie fosílnych palív, či pre podporu hromadnej dopravy.

Kľúčové je aj zachytávanie a využívanie všetkého odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov. Má prísť aj k väčšej podpore lokálnych potravín, no podpora sa týka ja zavádzania zdieľaných bicyklov v mestách a obciach. 

zdroj: unsplash.com

„Zmena klímy neprichádza, zmena klímy je tu. Máme poslednú šancu vývoj zvrátiť, a pritom udržateľne modernizovať Slovensko. To sa však nedá bez dlhodobého plánovania a prístupu založenom na vedeckom základe,“ uviedol Norbert Kurilla, štátny tajomník ministerstva životného prostredia. Nízkouhlíková stratégia už prešla medzirezortným pripomienkovým konaním.