Slovensko má 20-krát menej zlata ako Poľsko, ktoré ho vo veľkom nakupuje. Expert vysvetľuje, či nám hrozí riziko

Poľsko aj Česko masívne zvyšujú zlaté rezervy. Slovensko má necelých 32 ton. Expert vysvetľuje, prečo by sme nemali prepadať panike a bezhlavo nakupovať ako susedia.

Zlaté rezervy Slovenska
Odomknúť a zdieľať

Poľsko rozširuje svoje zlaté rezervy a Česko smeruje k historickej hranici sto ton. Slovensko má podľa NBS necelých 32 ton, jeho situácia je však odlišná. Znamenajú menšie zásoby slabšiu ochranu pred krízou? 

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Česká národná banka mala na konci septembra 2026 87,4 tony zlata, zatiaľ čo koncom roka 2022 to bolo len približne 12 ton. Do roku 2028 chce dosiahnuť hranicu 100 ton.

Podľa údajov Svetovej rady pre zlato malo Poľsko na konci júna 2026 rezervy na úrovni 632,4 tony. V porovnaní so slovenskými zásobami ide približne o dvadsaťnásobok. Samotný počet ton však podľa Ondreja Greguša zo spoločnosti XTB nestačí na posúdenie, či má krajina zlata dostatok. Rozhoduje aj zloženie jej rezerv a menové podmienky.

Susedia nakupujú z rôznych dôvodov

Za nákupmi Poľska a Česka vidí Greguš predovšetkým snahu rozložiť riziká a zvýšiť odolnosť rezerv voči ekonomickým aj geopolitickým otrasom. Motivácia oboch krajín sa však podľa neho čiastočne líši.

„V prípade Poľska zohráva významnú úlohu aj bezpečnostný rozmer, najmä vzhľadom na vojnu na Ukrajine a rastúce geopolitické napätie,“ vysvetľuje pre Startitup. Česko podľa neho pristupuje k nákupom predovšetkým z investičného hľadiska a snaží sa optimalizovať pomer výnosu a rizika svojich rezerv.

„Zlato má výhodu v tom, že nenesie kreditné riziko emitenta a môže slúžiť ako nástroj diverzifikácie v krízových obdobiach. Nemožno ho však považovať za úplne bezrizikové aktívum, keďže jeho cena môže výrazne kolísať,“ vysvetľuje pre Startitup.

Zlato vo veľkom nakupuje najmä Čína

Záujem o zlato rastie aj mimo Európy. Podľa Financial Times  Čína za prvých osem mesiacov roka 2026 doviezla vyše tisíc ton zlata za rekordných 158,8 miliardy dolárov. Za celý predchádzajúci rok to bolo 886 ton v hodnote 96,5 miliardy dolárov. Nejde pritom iba o nákupy centrálnej banky, ale aj o dopyt domácich investorov.

Čínska centrálna banka v septembri zvýšila svoje zlaté rezervy už 23. mesiac za sebou. Podľa Svetovej rady pre zlato za mesiac prikúpila približne 23 ton, čím jej celkové zásoby dosiahli 2 410 ton. 

Zároveň klesá čínska držba amerických štátnych dlhopisov. Ako informoval Financial Times, v júli 2026 klesla na 618 miliárd dolárov, najmenej od augusta 2008. Denník spája rastúci záujem čínskej centrálnej banky a domácich investorov o zlato s geopolitickým napätím a slabými výnosmi domácich aktív.

Slovensko má euro, porovnávanie má svoje limity

Pri hodnotení slovenských rezerv je potrebné zohľadniť členstvo v eurozóne. Poľsko a Česko majú vlastné meny a ich centrálne banky musia počítať aj s potrebou zasiahnuť proti výrazným kurzovým výkyvom.

„Slovensko je, naopak, súčasťou eurozóny, kde menovú politiku zabezpečuje Eurosystém, a potreba samostatných devízových intervencií tak odpadá,“ približuje Greguš.

Rozhodujúci preto podľa neho nie je iba objem zlata, ale aj jeho podiel na celkových rezervách, ich rozloženie medzi rôzne aktíva a možnosť využiť ich počas krízy. Ako uvádza vo svojich odpovediach, podľa údajov NBS za september 2026 tvorilo zlato približne 22,5 % oficiálnych rezerv Slovenska.

„Neexistuje pritom univerzálna hranica množstva zlata, ktorú by mala každá krajina dosiahnuť,“ zdôrazňuje.

Výrazné nákupy podľa experta nepotrebujeme

Zdroje: NBS, Gold.org, ČNB, Aktuality.sk, NBS, Financial Times, Gold.org, fxstreet, Goldprice, Reuters

Viac z: Zahraničie

Najnovšie videá

Viac z: Zahraničie

Trendové videá