Slovensko má veľký problém s diskrimináciou Rómov. Máme správu pre rok 2021

Najväčšia ľudskoprávna mimovládna organizácia na svete Amnesty International vydala výročnú správu o stave ľudských práv vo svete v roku 2021.

Podľa ich slov sa sľuby svetových lídrov, že sa po pandémii COVID-19 budú venovať riešeniu hlboko zakorenených nerovností, ukázali ako prázdne.

Zisk pred morálkou

Bohaté štáty spolu s gigantickými korporáciami v skutočnosti prehĺbili globálnu nerovnosť, uvádzajú v tlačovej správe.

„Rok 2021 mal byť rokom uzdravovania a zotavovania. Namiesto toho sa stal inkubátorom ešte hlbšej nerovnosti a väčšej nestability. Jeho dedičstvo bude rozleptávať spoločnosť po celé nadchádzajúce roky,“ uviedla Agnès Callamardová, generálna tajomníčka Amnesty International.

„Politickí lídri sa jeden za druhým oháňali sľubmi, že po pandémii vybudujú lepšiu spoločnosť, pričom sa zamerajú na riešenie zakorenených nerovností, ktoré ovplyvnili aj to, ako jednotlivé skupiny obyvateľstva zasiahla pandémia.“

„Namiesto toho sa však spolčili s gigantickými korporáciami a rozohrali tragický príbeh chamtivosti a zrady. A zatiaľ čo k tomu dochádzalo po celom svete, najzničujúcejšie následky pocítili tie najvylúčenejšie komunity – vrátane tých s najväčšou endemickou chudobou,“ dodala.

Jedným z príkladov, ktoré Amnesty International uvádza, sú vakcíny.

Tie svetu priniesli nádej, že sa rozlúčime s celosvetovou pandémiou. „Napriek produkcii, ktorá by postačila na úplné zaočkovanie celého sveta v roku 2021, sa však v krajinách s nízkym príjmom do konca roka dosiahla plná zaočkovanosť len pre menej ako 4 % obyvateľstva,“ uvádza správa.

zdroj: KK18 Moskva - Na archívnej snímke z 6. augusta 2020 vakcíny proti ochoreniu Covid-19 v Moskve. Výhrady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) k ruskej vakcíne Sputnik V sa netýkali samotnej oèkovacej látky, ale sprievodných dokumentov. V pondelok 4. októbra 2021 to uviedol ruský minister zdravotníctva Michail Muraško, informovala agentúra TASS. FOTO TASR/AP FILE - In this Aug. 6, 2020, file photo provided by Russian Direct Investment Fund, a COVID-19 vaccine is on display at the Nikolai Gamaleya National Center of Epidemiology and Microbiology in Moscow, Russia. The World Health Organization is still reviewing data about Russia's Sputnik V vaccine as part of hopes that it can be approved by the U.N. health agency for emergency use against coronavirus, but said Tuesday, Oct. 5, 2021 that no decision is imminent. (Alexander Zemlianichenko Jr/ Russian Direct Investment Fund via AP, File)

A to aj napriek veľkorysým sľubom, ktoré odzneli na medzinárodných samitoch G7, G20 a COP26. „Členovia ‚klubu bohatých chlapcov‘ jednoducho verejne nasľubovali veci, ktoré potom v súkromí nedodržali,“ uviedla Agnès Callamard.

Bohaté štáty, ako napríklad štáty Európskej únie, Spojené kráľovstvo či USA, si robili zásoby a vakcín mali viac, než v skutočnosti potrebovali, zatiaľ čo inde chýbali. „Zároveň zatvárali oči pred tým, že veľké farmaceutické spoločnosti uprednostňujú zisky pred ľuďmi,“ píše správa.

Spoločnosti Pfizer, BioNTech a Moderna odmietali sprístupniť svoje technologické know-how, čím by umožnili širšiu distribúciu vakcín. „V roku 2021 plánovali závratné zisky až do výšky 54 miliárd amerických dolárov, ale do krajín s nízkymi príjmami dodali menej ako 2 % svojich vakcín.“

Senzácia nad pravdou

Problémovú rolu nezohrali len veľké farmaceutické spoločnosti. Kvôli zisku podkopávali morálku aj gigantické spoločnosti ako Meta, na Facebooku a Instagrame, či Twitter. Tie podľa organizácie „poskytli živnú pôdu pre dezinformácie o ochorení a pandémii COVID-19, čo viedlo masy ich používateľov a používateliek k tomu, že váhali s očkovaním“.

„Spoločnosti z oblasti sociálnych médií si dovolili šíriť škodlivé dezinformácie o pandémii prostredníctvom svojich lukratívnych algoritmov. Uprednostnili senzácie a diskrimináciu pred pravdou. Vzhľadom na rozsah ich zisku z týchto dezinformácií a ich vplyv na životy miliónov ľudí, sa tieto spoločnosti musia zodpovedať z toho, čo spôsobili,“ povedala Agnès Callamardová.

Lepšie sa nezachovali ani niektorí politickí lídri, ktorí na nich v záujme vlastného politického zisku pôsobili ako superšíritelia dezinformácií. V ľuďoch v sebeckom záujme vyvolávali nedôveru a strach.

Cesta k vojne na Ukrajine

Svet nezareaguje vždy tak, ako má. V roku 2021 vypukli alebo pretrvávali ozbrojené konflikty v Afganistane, Burkine Faso, Etiópii, Jemene, Líbyi, Mjanmarsku a na Okupovaných palestínskych územiach v Izraeli. Dochádzalo tam k porušovaniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva zapojenými stranami.

„Obeťou týchto konfliktov sa stalo civilné obyvateľstvo, milióny ľudí boli vysídlené, tisíce zabité, stovky vystavené sexuálnemu násiliu a systémy zdravotnej starostlivosti a hospodárstva sa dostali na pokraj kolapsu,“ uvádza výročná správa. Svetové spoločenstvo na tieto konflikty nedokázalo zareagovať dostatočne, čím prispelo k ďalšej destabilizácii a devastácii.

Neúčinnosť medzinárodnej reakcie na tieto krízy sa najzreteľnejšie prejavila v paralýze Bezpečnostnej rady OSN, píše Amnesty International. „Tá nedokázala reagovať ani na porušovanie ľudských práv v Afganistane, ani na páchanie beštiálnych zločinov v Mjanmarsku či vojnových zločinov v Sýrii.“

„Táto hanebná nečinnosť, pretrvávajúca paralýza multilaterálnych orgánov a nedostatočné možnosti vyvodiť zodpovednosť voči štátom pomohli vydláždiť cestu pre inváziu Ruska na Ukrajinu, ktorá je hrubým porušením medzinárodného práva.“

zdroj: TASR/AP Photo/Vadim Ghirda

Snaha umlčať nezávislých

Mnohé časti sveta začali v minulom roku naplno potláčať nezávislé a kritické hlasy. Najmenej 67 krajín zaviedlo vlani zákony, ktoré obmedzujú slobodu prejavu, združovania alebo zhromažďovania: „Mnohokrát pod rúškom protipandemických opatrení.“

„Vlády v rámci nich nasadzovali čoraz širšiu škálu nástrojov a taktík. Obrancovia a obrankyne ľudských práv, mimovládne organizácie, médiá, ako aj predstavitelia a predstaviteľky politickej opozície, sa stávali terčom nezákonného zadržiavania, núteného zmiznutia a mučenia.“

Silnou zbraňou proti slobode sa stali aj digitálne technológie. Ruská vláda využívala pri zatýkaní demonštrantov technológie na rozpoznávanie tváre. Čínske úrady zablokovali prístup webovým sídlam, ktoré „ohrozovali národnú bezpečnosť“.

„Na Kube, v Eswatini, Iráne, Južnom Sudáne, Mjanmarsku, Nigeri, Senegale a Sudáne sa úrady uchýlili k vypínaniu a prerušovaniu internetu, aby ľuďom zabránili v šírení informácií o represáliách a organizovaní protestov.“

Diskriminácia po slovensky

Mimovládna organizácia Amnesty International Slovensko prichádza so zhrnutím roka 2021 v súvislosti so Slovenskom. Počas minulého roka dochádzalo v našej krajine k rozsiahlej diskriminácii Rómov a Rómiek zo strany slovenských úradov, konštatujú okrem iného vo svojej výročnej správe.

Úrady aj v minulom roku zavádzali hromadné karantény v neformálnych rómskych sídlach. Amnesty International Slovensko približuje, že rozhodnutia vydávali regionálne úrady verejného zdravotníctva a týkali sa desiatok lokalít na Slovensku.

zdroj: Vláda SR v súvislosti so zastavením šírenia ochorenia COVID-19 uzavrela päť osád v okrese Spišská Nová Ves. Pozitívne prípady zaznamenali v piatich osadách, tri z nich sú v Krompachoch, ďalšie evidujú v blízkych obciach Žehra a Bystrany. Na snímke Rómovia v uzavretej osade v Krompachoch 9. apríla 2020. FOTO TASR – František Iván

Robili tak na základe niekoľkých pozitívnych ľudí, pričom prebiehali pod kontrolou polície. Ponúka sa preto otázka, či boli skutočne nevyhnutné a primerané.

„Ústavný súd v decembri vyhlásil zákon o povinnej karanténe za protiústavný z dôvodu nedostatočných limitov pri obmedzovaní ľudských práv,“ píše Amnesty International.