Slovensko má vlastné „Niagarské vodopády“: Okolo tohto skrytého klenotu denne jazdíš autom a ani o tom nevieš (FOTO)

Slovensko je plné miest, ktoré nemusia byť veľké ani svetoznáme, aby dokázali zaujať. Okrem hradov, tatranských štítov či známych jaskýň sa v regiónoch ukrývajú aj menšie prírodné úkazy, staré lomy, vyhliadky, doliny či nenápadné zákutia, ktoré často poznajú najmä domáci.

Práve takéto skryté poklady ukazujú, že krásy Slovenska sa nemusia vždy hľadať na najnavštevovanejších trasách. Niekedy stačí zísť z hlavnej cesty, pozrieť sa za najbližší porast alebo dať šancu miestu, okolo ktorého denne prechádzajú tisíce ľudí bez toho, aby tušili, čo sa za ním skrýva.

Aj Turiec sa v posledných rokoch čoraz častejšie ukazuje ako región, ktorý dokáže prekvapiť aj mimo najznámejších turistických trás. Popri horách, dolinách a tradičných výletných miestach tu vznikajú aj prezývky, ktoré pripomínajú svetové destinácie.

Miestni hovoria o Turčianskom Toskánsku, vlastnom Chorvátsku, kúsku Fínska, Mexiku, Jordáne či Čínskom múre. Najnovšie k nim pribudli aj Turčianske Niagary, píše portál SME.

Nenápadné miesto pri ceste sa stalo hitom

Turčianske Niagary ležia medzi obcami Slovany a Turčiansky Ďur, neďaleko frekventovanej cesty smerom na Prievidzu. Okolo miesta denne prejdú tisíce áut, no dlhý čas si ho všímali najmä obyvatelia z okolia. Dôvod je jednoduchý. Vodný prepad je ukrytý v hustom poraste a z cesty nepôsobí ako klasická turistická atrakcia.

V skutočnosti nejde o prírodný vodopád, ale o usadzovaciu nádrž na potoku Vríca, ktorá pochádza ešte zo 70. rokov. Jej kamenný prepad má šírku 34,5 metra a výšku 3 metre. Keď je hladina nižšia, voda odteká cez tri menšie rúrové otvory.

Záujem o miesto výrazne narástol po tom, ako sa fotografie takmer polkruhovej hrádze začali šíriť na sociálnych sieťach. Najpôsobivejšie vyzerá po topení snehu alebo po výdatných dažďoch, keď voda preteká po celej dĺžke a vytvára efekt, ktorý návštevníkom pripomína menšiu verziu slávnych Niagarských vodopádov, píše portál Žilinak.

Prístup je jednoduchý, bezpečnejšia cesta vedie zo Slovian

Miesto je dostupné priamo od hlavnej cesty, pod ktorou sa nachádza aj priestor na odstavenie áut. Starosta Slovian Marek Straka však upozorňuje, že tento spôsob prístupu nie je ideálny. „Je to úzka a frekventovaná cesta, na ktorej platí deväťdesiatka,“ povedal pre denník SME.

Bezpečnejšou možnosťou je poľná cesta vedúca priamo zo Slovian popri potoku. „Priamo zo Slovian vedie popri potoku poľná cesta. Je určená pre peších a cyklistov. Meria síce asi kilometer a pol, no je oveľa bezpečnejšia,“ vysvetlil Straka.

Trasu poznajú najmä miestni obyvatelia, ktorí sa popri Vríci chodia prechádzať. Miesto má aj historický rozmer. Podľa starostu tam pred rokom 1900 stál mlyn, v ktorom sa narodila Helena Turcerová Devečková. Išlo o významnú slovenskú literárnu historičku, prvú Slovenku s diplomom zo Sorbonny a autorku prvej vedeckej monografie o Ľudovítovi Štúrovi.

zdroj: FB/Turista-Maroš Chvojka

Podobných vodných úkazov je v Turci viac

Turčianske Niagary nie sú v regióne jediným miestom, kde sa technická stavba mení pri vyššej hladine vody na atraktívny vodný úkaz. Podobné usadzovacie nádrže sa nachádzajú aj v Belianskej doline smerom na Havranovo, na potoku Studenec v autokempingu Trusalová, v Pôtove či pri ceste k Šútovskému vodopádu, kde stojí dvojstupňová hrádza.

Podľa hovorcu Slovenského vodohospodárskeho podniku Mariána Bocáka boli takéto nádrže budované s praktickým účelom. „Tieto nádrže boli vybudované na zachytávanie splavenín. Ich úlohou je zabrániť zanášaniu korýt nižšie po toku, vrátane rieky Turiec, do ktorej sa jednotlivé potoky vlievajú,“ vysvetlil Bocák.

Vodohospodári nádrže pravidelne čistia, no pri Vríci je údržba zložitejšia. „Máme problém s odvozom a ukladaním sedimentov, ktoré sa nachádzajú v sedimentačnom priestore. Ide o odpad podliehajúci špeciálnym predpisom,“ doplnil Bocák. S čistením okolia každoročne pomáhajú aj obyvatelia Slovian počas jarných brigád.

zdroj: Google Maps/Street View

Región má vlastné Chorvátsko, Fínsko aj Toskánsko

Turiec je známy aj miestami, ktoré si od ľudí vyslúžili zahraničné prezývky. Jedným z najznámejších je Šútovské jazero, známe aj ako zatopený lom Kraľovany. Portál Terchová.eu ho opisuje ako zatopený kameňolom pri Kraľovanoch, ktorý láka turistov najmä tyrkysovou vodou a využíva sa ako prírodné kúpalisko.

Druhé turčianske Chorvátsko sa spája s lomom pri Sučanoch, ktorý vyhľadávajú plavci a priaznivci vodných športov. Kúsok Fínska má región v Sklenom v okrese Turčianske Teplice. Miestna časť známa ako Fínske domčeky sa spája s drevenými montovanými domami a v mapových zdrojoch ju nájdete aj pod týmto názvom.

Turčianske Toskánsko označuje zvlnenú krajinu pri Turčianskom Jasene. Typické sú pre ňu scenérie so štíhlymi topoľmi, ktoré pripomínajú stredné Taliansko. Pekný výhľad na túto časť regiónu ponúka rozhľadňa Na Tŕní, ktorú turistické portály Kam na výlet a Turistika.cz uvádzajú ako dostupné miesto na oddych a pozorovanie okolia.

Svoje špecifické názvy majú aj miesta, ktoré nie sú klasickými atrakciami. Mexikom sa nazýva časť Vrútok za železničnou traťou so staršou zástavbou rodinných domov, kde detstvo prežil český herec Radek Brzobohatý.

Jordánom miestni volajú Sklabinský potok a Čínsky múr v martinskej Priekope nie je historická pamiatka, ale mimoriadne dlhý panelový dom. Turiec tak ukazuje, že aj známe názvy môžu mať úplne slovenskú podobu.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie