Slovensko nebude sedieť v kúte, vyráža do boja s klimatickou krízou. Inak tu bude o 10 rokov Mordor

Pred niekoľkými dňami bola zverejnená najnovšia správa Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC). Vyplýva z nej, že globálne otepľovanie naberá rýchlejší spád, než ľudstvo očakávalo.

Ak neobmedzíme aj metán, čaká nás pohroma, varujú vedci. Zníženie CO2 nemusí stačiť v boji s klimatickou krízou

Hladina morí stúpa rýchlejšie

Predpokladá sa, že priemerná celosvetová teplota sa môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia už do roku 2030. To je o celé desaťročie skôr, ako IPCC predpovedalo len pred tromi rokmi.

Alarmujúcou je tiež správa, že hladina morí stúpa rýchlejšie, topia sa ľadovce a čoraz prítomnejšie sú extrémy počasia, akými sú vlny horúčav, záplavy, suchá a búrky.

„Keď bola planéta naposledy tak teplou, akou je dnes (asi pred 125 000 rokmi), bola globálna hladina morí pravdepodobne o 5 až 10 metrov vyššia. To by znamenalo záplavu mnohých veľkých pobrežných miest. Pred tromi miliónmi rokov, keď sa koncentrácie CO2 v atmosfére zhodovali s dnešnými hodnotami a teploty boli o 2,5 ° C až 4 ° C vyššie, bolia hladina morí až o 25 metrov vyššia,“ cituje údaje portál France24.

zdroj: tasr/Giannis Spyrounis/ilialive.gr via AP

Stále máme šancu

Na správu Medzivládnej komisie pre zmenu klímy reagovalo aj Ministerstvo životného prostredia. Slovensko vraj chystá Akčný plán, ktorým chce štát pripraviť na dôsledky klimatických zmien v oblastiach vodného hospodárstva, udržateľného poľnohospodárstva či zdravia a zdravej populácie.

Zahŕňať má vraj aj oblasti adaptovaného lesného hospodárstva, prírodného prostredia a biodiverzity a ekonomické a sociálne opatrenia. Minister životného prostredia Ján Budaj ľudí vyzval, aby sa zaujímali o súčasný a budúci stav klímy a pomohli pri adaptácií na tieto zmeny. Tie máme šancu vo veľkej miere zvrátiť.

„Ide najmä o uhlíkovú neutralitu, nadmernú a nepotrebnú spotrebu tovarov, ako aj správne využívanie vodozádržnej funkcie našich lesov či nastavenie udržateľného spôsobu života. Úlohou ministerstva je byť nositeľom týchto tém a pomocnou rukou pri napĺňaní cieľov, ktoré znižujú dopady klimatických zmien a pomáhajú pri opätovnej stabilite klímy,“ uvádza Ministerstvo životného prostredia.