Slovensko opustil hrdina. Už v 18 rokoch spolupracoval s partizánmi

Vo veku 95 rokov zomrel vojnový veterán Ján Chudík, priamy aktér slovenského protifašistického odboja. Na sociálnej sieti o tom informoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). „Verím, že našiel svoj pokoj, ďakujeme za všetko, nikdy nezabudneme,“ uviedol minister.

Mladý patriot

Ako dobrovoľník sa Chudík v roku 1944 zapojil do Slovenského národného povstania (SNP). Potom sa pridal k Červenej armáde. Tesne pred koncom druhej svetovej vojny bol ťažko zranený.

Vojnový veterán bol rodákom z obce Jakubany, ktorá sa nachádza v blízkosti Starej Ľubovne. Do radov Červenej armády, ktorá v tom čase pomaly postupovala naprieč okupovanými územiami sa Chudík pridal v mladom veku, pričom už od svojich 18 spolupracoval s partizánmi.

Ako ďalej informuje portál Paměť Národa, Chudík strávil v radoch partizánov niekoľko mesiacov, avšak, s príchodom zimy a správach o vstupe osloboditeľskej armády na územie Slovenska sa veterán rozhodol partizánov opustiť.

Služba vlasti

Ako dobrovoľný vojak sa pridal k Červenej armáde v roku 1945, po čom následne absolvoval výcvik v Poľsku. Po výcviku sa dostal v rámci obnovenej Československej republiky ako príslušník 4. ukrajinského frontu až k Ostrave.

Patril do relatívne nezvyčajnej jednotky, ktorá bola, oproti bežným vojakom na frontových líniách, v neustálom pohybe. Chudík často spomínal na staršieho vojaka Piňkova z Odesy, ktorý mladým vojakom, akým bol práve on, radil.

„Berte do svojich batohov viac nábojov a menej chleba, lebo keď budete mať plný ruksak iba chleba, tak s ním aj zahyniete, ale keď budete mať náboje, tak si aj chlieb vydobyjete,“ citoval ukrajinského vojaka slovenský veterán.

Ján spomínal aj na samotné boje a na náboje, ktoré im často lietali len centimetre od ich hláv. Piňkov im však radil aj ohľadom hroziaceho nebezpečenstva.

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

„Synček, neboj sa, to, čo počuješ, že letí, sviští ponad vás, to už je neškodné. Ale to, čo nepočujete, to vás zasahuje do vnútra. – To bolo také otcovské ponaučenie.“ Starší vojaci mladým radili chrániť si najmä hlavu a srdce: „Tak sme boli aj pripravení a dožili sme sa ako vojaci konca. To bol náš príspevok do porážky nemeckého fašizmu.“

O skutočných hrôzach vojny sa Chudík presvedčil i sám a to len niekoľko dní pred oficiálnym koncom konfliktu. „O pár dní neskôr, 6. mája – teda tesne pred koncom vojny, však pán Chudík počas pouličných bojov utrpel vážne zranenie. Projektil nepriateľa mu prenikol do bezprostrednej blízkosti srdca a taktiež utrpel zásah viacerými črepinami. Tri z nich mal následne v tele už po celý život,“ uviedlo ministerstvo obrany v pamätnom príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Minister mu udelil vyznamenanie

Veteránovo hrdinstvo však neostalo bez povšimnutia. „Za jeho odvahu a hrdinské činy mu minister obrany Jaroslav Naď v auguste počas osláv 76. výročia SNP v Banskej Bystrici odovzdal vyznamenanie – Pamätnú medailou ministra obrany SR III. stupňa,“ dodáva ministerstvo.

Po návrate z vojny Ján začal študovať na Učiteľskej akadémii v Prešove. Po roku štúdia mu však opäť prišiel povolávací rozkaz a Chudík tak poputoval na vojenskú službu do mesta Tábor.

Odtiaľ ho poslali kvôli prešetreniu bojových zranení do Českých Budějovic, kde tamojší doktor pri spozorovaní úlomkov zaseknutých v Jánovom tele vyslovil vetu, na ktorú veterán nezabudol do konca života.

„Hele, pojď se tady podívat! Vono to pulzuje se srdcem.“ Ján následne vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr sa na tejto fakulte uchádzal aj o miesto odborného asistenta. Z tejto pozície odišiel v roku 1972 do dôchodku.