Slovensko v prieskume predbehlo 10 krajín v dostupnosti služieb. Bratislavu zatienili regióny

Predstava, že väčšinu každodenných povinností vybavíš bez dlhého cestovania, je na Slovensku bližšie realite než v iných skúmaných krajinách. Najnovší prieskum však ukázal aj menej pozitívnu stránku života v mestách.

Kým respondenti z niektorých slovenských regionálnych miest hodnotili dostupnosť každodenných cieľov pozitívnejšie, obyvatelia Bratislavy uvádzali menej priaznivé výsledky.

Slovensko je na čele

Podľa výsledkov Friendly City Index 2026, ktoré predstavila spoločnosť Bolt, uviedlo 34,2 percenta slovenských respondentov, že sa k svojim každodenným cieľom dostanú do 15 minút. Slovensko tak podľa odpovedí respondentov dosiahlo najvyšší podiel ľudí, ktorí uviedli dostupnosť každodenných cieľov do 15 minút, spomedzi 11 zapojených krajín.

Prieskum realizovala agentúra Syno pre spoločnosť Bolt na vzorke 6 500 obyvateľov 11 krajín strednej a východnej Európy. Zo Slovenska sa podľa tlačovej správy zapojilo 600 respondentov z Bratislavy, Košíc, Prešova, Nitry a Žiliny.

Výsledky vyjadrujú vnímanie obyvateľov a ich vlastné odpovede, nie objektívne namerané časy dostupnosti. Údaje podľa jednotlivých miest a vekových skupín treba zároveň považovať za orientačné vzhľadom na veľkosť vzoriek.

Pre porovnanie, v rámci všetkých sledovaných štátov uviedlo 23,8 percenta respondentov, že sa k svojim každodenným cieľom dostanú do 15 minút. Pri 30-minútovom intervale dosiahol priemer 72,1 percenta.

Bratislava za regionálnymi mestami zaostáva

Výsledky slovenských miest však nie sú rovnomerné. Bratislava sa v porovnaní s ostatnými sledovanými lokalitami umiestnila výrazne nižšie. Do 15 minút sa k svojim cieľom dostane 26 percent jej obyvateľov, zatiaľ čo v Košiciach, Prešove, Nitre a Žiline je to dohromady 40,6 percenta.

V rebríčku 62 miest z 11 krajín obsadila Žilina siedme miesto s výsledkom 49 percent. Košice skončili na dvanástej priečke, pričom potrebnú dostupnosť do štvrť hodiny uviedlo 43 percent obyvateľov. Bratislava sa umiestnila až na 30. mieste.

Mladí sa cítia najviac odpojení od spoločnosti

Prieskum sa nezameral iba na vzdialenosti a dostupnosť služieb. Odhalil aj zaujímavý generačný rozdiel v tom, ako sa ľudia cítia v mestskom prostredí.

Aj keď sú obklopení ľuďmi, až 30,8 percenta Slovákov sa často alebo veľmi často cíti odpojených od ostatných. Ide o druhý najvyšší podiel spomedzi všetkých 11 krajín. Priemer prieskumu dosahuje 26,6 percenta.

Najvýraznejšie sa tento pocit prejavuje u mladých ľudí. Vo vekovej skupine od 18 do 24 rokov ho zažíva až 43 percent respondentov. Medzi ľuďmi do 45 rokov je to 36 percent. Medzi respondentmi vo veku od 55 rokov ide približne o každého siedmeho, teda 14 percent.

Blízkosť nestačí, dôležité sú aj vzťahy

Moreno tento jav označuje za jeden z paradoxov súčasnosti. „Dnes sme masívne digitálne prepojení a zároveň masívne spoločensky odpojení. Pätnásťminútové mesto je vďaka blízkosti, verejným priestorom a kultúrnym aj vzdelávacím aktivitám cestou, ako obnoviť naše spoločenské väzby,“ uviedol.

Podľa Jana Huka, hovorcu projektu Friendly City Index pre Česko a Slovensko, samotná blízkosť cieľov nestačí. Slovensko síce v dostupnosti služieb dosahuje najlepšie výsledky z 11 krajín, rozdiely medzi mestami a pocit spoločenskej izolácie však ukazujú, že kvalitu života nemožno merať iba počtom minút potrebných na cestu.

Výsledky tak naznačujú, že slovenské mestá majú v oblasti dostupnosti každodenných služieb dobrý základ. Výzvou zostáva najmä zlepšenie situácie v Bratislave a vytváranie prostredia, v ktorom sa obyvatelia nebudú cítiť osamelo ani uprostred davu.

Menšie slovenské mestá bodovali aj v minuloročnom rebríčku

Už prvý ročník Friendly City Indexu z augusta 2025 ukázal, že slovenské regionálne mestá dokážu v dostupnosti každodenných cieľov predbehnúť Bratislavu. Najlepšie výsledky dosiahol Prešov, kde sa do 15 minút dostalo k väčšine svojich cieľov 47,3 percenta obyvateľov. Nasledovala Žilina so 42,6 percenta, Košice s 35,7 percenta a Nitra s 33,3 percenta. V Bratislave to bolo iba 25,3 percenta.

Výsledky zároveň ukázali, že Slováci sa pri presúvaní najčastejšie spoliehajú na osobné autá. Ako hlavný spôsob dopravy ich využívalo 43,2 percenta respondentov, verejnú dopravu 34 percent. U mladých vo veku 18 až 24 rokov bola situácia odlišná – viac ako polovica z nich uprednostňovala MHD.