Slovensko prekvapilo v rebríčku: Máme málo ľudí na minimálke, no v kúpnej sile sme sa prepadli na chvost

V Európe dnes podľa Eurostatu pracuje až 13 miliónov ľudí za minimálnu mzdu alebo ešte nižší príjem. Európska komisia pritom dlhodobo zdôrazňuje, že férové a primerané minimálne mzdy považuje za nástroj na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne pre všetkých pracujúcich. Napriek spoločnému cieľu sa situácia medzi jednotlivými štátmi výrazne líši – a to nielen v tom, koľko ľudí žije z minimálnej mzdy, ale aj v tom, čo si za ňu reálne môžu dovoliť.

Mnohých azda prekvapí, že Slovensko v konkurencii obstálo na prvý pohľad obstojne. Zatiaľ čo v ekonomicky vyspelejšom Francúzsku poberá minimálnu mzdu až 12,7 % pracujúcich, v slovenskej ekonomike sa trend dotýka až každého dvadsiateho pracujúceho. Otázna však zostáva kúpyschopnosť. Ako sa žije z minimálnej mzdy Slovákovi a ako Francúzovi?

Minimálna mzda Európanov

Eurostat sa pozrel na to, akú časť zamestnancov v jednotlivých krajinách tvoria ľudia na minimálnej mzde alebo tesne nad ňou. Konkrétne odhaduje podiel pracovníkov, ktorí zarábajú menej ako 105 % minimálnej mzdy.

Toto malé, päťpercentné navýšenie používa preto, lebo definícia zárobku pri minimálnej mzde a v štatistickom zisťovaní sa líši, a hranica 105 % lepšie vystihuje reálny okruh ľudí na minimálnej mzde. Údaje sa vzťahujú na rok 2022, Eurostat ich však zverejnil až koncom roka 2025, pretože tieto odhady publikuje raz za štyri roky, aby sledoval dlhodobejší trend.

Zdroj: Euronews

Z grafu jasne vidno, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom zamestnancov pracujúcich za minimálnu mzdu. Podiel 5 % je v európskom porovnaní relatívne nízky – menej ľudí poberajúcich minimálnu mzdu má už len niekoľko krajín, medzi nimi Česká republika, Portugalsko, Estónsko či Malta.

Najnižší podiel spomedzi všetkých sledovaných krajín má Česko (2,6 %). To znamená, že menej ako traja ľudia zo sto pracujú za minimálnu mzdu alebo len tesne nad ňou. Český trh práce je tak v tejto metrike jeden z najsilnejších v Európe – a zároveň ukazuje, že nízka minimálna mzda v nominálnej hodnote nemusí znamenať vysoký podiel zamestnancov na jej úrovni.

Úplne odlišná situácia je v Turecku. Až 37,5 % pracujúcich, teda viac než jeden z troch, zarába menej ako 105 % minimálnej mzdy. To je bezkonkurenčne najvyšší podiel v celom rebríčku. Táto hodnota vybočuje natoľko, že Turecko výrazne vytŕča nad ostatnými štátmi – druhé Bulharsko má „len“ 13 %.

zdroj: Archív Canva

Kúpyschopnosť však nie je rovnaká

Samotný podiel ľudí na minimálnej mzde však nehovorí všetko o tom, ako sa im žije. Euronews preto pracuje aj s údajmi o kúpyschopnosti minimálnej mzdy, teda s tým, čo si za ňu pracujúci v jednotlivých krajinách reálne dokážu kúpiť. Na porovnanie používa ukazovateľ v tzv. parite kúpnej sily (PPS).

Rebríček pritom vyzerá inak, než by napovedali len nominálne sumy v eurách. Najvyššiu minimálnu mzdu v PPS majú Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Belgicko a Írsko. Znamená to, že ľudia pracujúci v týchto krajinách si môžu za minimálnu mzdu kúpiť najviac.

Veľká skupina slovenských živnostníkov je diskriminovaná, varujú odborníci a žiadajú nápravu

Na opačnom konci rebríčka stoja Estónsko, Lotyšsko, Bulharsko, Česko a Slovensko, kde dosahuje minimálna mzda v PPS najnižšie hodnoty v rámci EÚ. Za naše minimálne mzdy sa preto nežije tak kvalitne ako v západných krajinách. 

Ak prvý rebríček poukazoval na silné postavenie Slovenska, ktoré dokáže konkurovať ekonomikám západných veľmocí, druhý rebríček odkrýva tvrdú realitu. Dokonca aj mnohé krajiny mimo Únie, ako Severné Macedónsko, Turecko či Čierna Hora, vykazujú v tomto ukazovateli vyššiu kúpyschopnosť ako Slovensko či Česko.

Zdroj: Euronews

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika