Slovensko prichádza o prírodný unikát európskeho rozmeru. Ľad z jaskyne mizne, chladí ju umelo navezený sneh

Demänovská ľadová jaskyňa bude musieť onedlho zmeniť svoje meno, pretože ľad v nej už nenájdeš. Kvôli krátkym zimám sa nestíha vnútri tvoriť. Slovensko tak stratí jednu zo svojich unikátnych pamiatok. 

Aktivista a influencer Michal Sabo nedávno upozornil na fakt, že do jaskyne musia navážať sneh, aby sa tam udržala ako-tak optimálna teplota. V budúcnosti možno nebude možné ani to a jaskyňu bude treba klimatizovať. „Na Slovensku sme mali 70 ľadových jaskýň, približne polovica z nich už neexistuje. Je možné, že po tejto letnej sezóne zmizne aj cca. meter hrubý zvyšok ľadovca z Demänovskej,“ upozorňuje Sabo.

Výnimočný prírodný úkaz aj v Európe

Je súčasťou Demänovského jaskynného systému. Vytvoril ju bočný tok rieky Demänovky. Ľadovú výplň nájdeš hlavne v spodných častiach. Vidieť môžeš podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity či stalagmity. Pôvodná sintrová výplň, napríklad aj spomínané stalaktity sú však postupne ničené mrazovým zvetrávaním. Sintrová výplň, ktorá sa zachovalá ešte z čias, keď boli v jaskyni povolené fakle a kahance, je sfarbená do čierna. V priebehu niekoľkých minút sa tak prenesieš do minulosti. 

Celková dĺžka je 2445 metrov, výškový rozdiel je  57 metrov. Je rozdelená na 3 vývojové úrovne. Medzi hlavné časti jaskyne patrí Čierna galéria, Jazerná chodba, Medvedia chodba, Štrkový dóm, Veľký dóm, Kmeťov dóm, Halašov dóm a Dóm trosiek. 

Jaskyňa sa stala domovom aj pre zvieratá. Sídli tu až 8 druhov netopierov, a je významným náleziskom večernice severskej či netopiera fúzatého. V zaľadnených častiach je ich oveľa menej ako v častiach bez ľadu.

Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina, asi 10 kilometrov od Liptovského Mikuláša, blízko známeho lyžiarskeho strediska Jasná. 

Na oficiálnej stránke jaskyne uvádzajú informáciu, že kvôli slabým zimám došlo k úbytku ľadu. Je obrovský nepomer medzi tým, koľko ľadu sa v jaskyni vytvorí a koľko počas leta zanikne. Za posledných 70 rokov budeš po vstupe do jaskyne svedkom minima ľadovej výplne, čo je dôsledkom globálneho otepľovania. V centrálnej časti jaskyne sa síce nachádza ľad, ale už iba podlahový, nečakaj krásne cencúle visiace zo stropu. Vidieť ich dnes môžeš už len na fotkách v encyklopédiách či na publikáciách zakúpených v suveníroch. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Sabo (@mxsabo)

Historicky prvá zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyni pochádza z roku 1672. J. P. Hein hľadal kosti drakov, no nakoniec našiel v jaskyni iba kosti medveďov. Ešte predtým sa však sústava jaskýň v Demänovskej doline spomína v roku 1299, ale nie je isté, že sa jedná o konkrétne túto jaskyňu, keďže neďaleko sa nachádzajú ďalšie. Jaskyňa bola populárnym útvarom, na jej stenách môžeš nájsť podpisy niektorých slovenských osobností, napríklad Sama Chalúpku či Milana Hodžu. 

Popularita jaskyne však postupne upadala, konkurovala jej neďaleká Demänovská jaskyňa slobody. Pre verejnosť sa znova otvorila v roku 1950. Správcovia pre turistov pripravili ešte jednu atrakciu, elektrické osvetlenie. To sa ukázalo ako nesprávny krok, svetlo a teplo začalo ľadu škodiť. Jaskyniari pristúpili k opatreniam, aby ľad zachránili. Oddelili napríklad časti s ľadom múrom. 

Topenie ľadovcov vo svete

Jaskyne plné ľadu nie sú jediné, ktoré majú problém s topením. Ľadovce po celom svete sa znepokojujúco roztápajú a ich topenie je pravdepodobne nezvratné. S najvýraznejším roztápaním aktuálne zápasí napríklad Antarktída či Grónsko. V súvislosti s tým stúpa hladina svetového oceánu a môžeme byť svedkami extrémnych zmien počasia. 

Zmeny podnebia ovplyvňujú aj Slovensko. Záplavy, tornáda a nárazové lejaky budú na našom území čoraz častejšie a budeš si na nich musieť zvyknúť. Zastaviť topenie ľadovcov je nemožné, návrat do predošlého stavu by trval viac ako 1 000 rokov.