Slovensko riskuje masívny kolaps v prípade vojny. Analýza varuje pred zraniteľnosťou siete

Slovensko by v prípade vojny malo problémy ochrániť svoj energetický systém. Naznačuje to najnovšia analýza „Rozptýlené zdroje ťažšie zasiahnuť“, ktorú zverejnila organizácia Greenpeace Slovensko na základe skúseností z Ukrajiny.

Tie ukazujú, že veľa rozptýlených menších zdrojov energie je pre celý energetický systém a bezpečnosť krajiny kľúčových. Greenpeace žiada, aby sa debata o decentralizovanej energetike stala súčasťou debaty o bezpečnostnej stratégii krajiny.

Zraniteľnosť centralizovaného systému

Energetický systém postavený na niekoľkých veľkých elektrárňach môže byť v čase vojny alebo hybridných útokov výrazne zraniteľnejší ako systém založený na tisícoch menších zdrojov, upozornila analýza.

„Ukrajina sa stala najväčším reálnym testom energetickej bezpečnosti v Európe za posledné desaťročia. Z jej skúseností vyplýva, že veľké elektrárne, rozvodne a prenosové uzly sa stávajú prioritnými cieľmi útokov. Ak je výkon sústredený do niekoľkých lokalít, jediný úspešný zásah môže mať celoštátne dôsledky, ako napríklad poškodenie prenosovej siete, prerušené dodávky elektriny pre obyvateľov alebo dlhotrvajúce blackouty,“ uviedla koordinátorka energetickej kampane Greenpeace Slovensko Dorota Osvaldová.

Straty a obnova na Ukrajine

Ukrajina od začiatku ruskej invázie stratila podľa dostupných údajov približne dve tretiny výkonu svojho energetického systému a prišla o takmer 90 percent kapacity konvenčných elektrární.

Najväčšie škody utrpeli veľké uhoľné, plynové a tepelné elektrárne, ako aj vysokonapäťová prenosová infraštruktúra, pričom ich obnova trvá roky, komponenty sú špecifické, v čase vojny ťažšie dostupné a drahé, tvrdí Greenpeace. Doplnila, že obnovu často komplikujú opakované útoky.

Závislosť Slovenska a vládne plány

Organizácia poukázala na to, že Slovensko dnes zostáva závislé od vysokocentralizovaného modelu výroby elektriny. Zároveň vláda podľa nej zvyšuje svoju závislosť od plynu a plánuje výstavbu ďalšieho veľkého jadrového zdroja.

Vládny kabinet tiež bráni rozvoju obnoviteľných zdrojov energie. Debata by sa preto mala rozšíriť aj o otázku národnej bezpečnosti a odolnosti štátu voči vojenským či hybridným hrozbám, mieni Greenpeace.

Energetika ako bezpečnostná otázka

„Energetika už nie je len otázkou cien a emisií. Stala sa otázkou bezpečnosti štátu. Každú investíciu do nových zdrojov by mal štát posudzovať aj podľa toho, aké riziko predstavuje koncentrácia výkonu v prípade krízovej alebo vojenskej situácie,“ povedala Osvaldová.

Skúsenosti z Ukrajiny ukazujú, že na decentralizovaný systém založený na mnohých menších obnoviteľných zdrojoch sa ťažšie útočí a v prípade čiastočného zničenia predstavuje menšiu hrozbu pre energetickú bezpečnosť krajiny a ľahšie a rýchlejšie sa obnovuje, dodala.

Vývoj decentralizovanej fotovoltiky

Analýza zároveň poukazuje na to, že Ukrajina počas vojny zaznamenala rozvoj decentralizovanej fotovoltiky. Solárne zdroje rozmiestnené na budovách doplnené o batériové úložiská sa ukázali ako odolnejšie voči útokom než veľké elektrárne, priblížila organizácia.

Tvrdí, že sa tak umožnila aj rýchlejšia obnova výroby elektriny a fungovanie kritickej infraštruktúry.

Výzva na podporu decentralizovaných zdrojov

Greenpeace preto vyzýva, aby sa súčasťou energetickej stratégie Slovenska stala väčšia podpora decentralizovaných obnoviteľných zdrojov, batériových úložísk, energetickej efektívnosti a následnej vyššej schopnosti nemocníc, vodární či ďalších kľúčových objektov fungovať aj pri výpadkoch centrálnej siete.

„Poučenie z Ukrajiny je jednoduché: systém založený na tisícoch zdrojov je podstatne ťažšie vyradiť z prevádzky než systém postavený na niekoľkých veľkých objektoch. To je dnes otázka národnej bezpečnosti,“ podotkla Osvaldová.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality