Slovensko zažilo jeden z najväčších prepadov za posledné roky. V EÚ sme na chvoste rebríčka korupcie

Slovensko sa v najnovšom globálnom rebríčku vnímania korupcie (CPI) umiestnilo na 61. mieste zo 182 krajín a medziročne si pohoršilo o dve pozície. Získalo 48 bodov zo 100, pričom vyššie skóre znamená nižšiu mieru vnímanej korupcie. Agentúra TASR uviedla, že o výsledku informoval riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.

Podľa Transparency International Slovensko ide o pokračovanie negatívneho trendu po predchádzajúcom výraznom prepade. V porovnaní s obdobím od nástupu súčasnej vládnej moci Slovensko stratilo spolu 14 pozícií a 6 bodov. V dvojročnom horizonte zaznamenalo výraznejší prepad už len osem krajín na svete.

Rebríček zostavuje centrála Transparency International z indexov nezávislých inštitúcií, ktoré mapujú vývoj spravidla jeden až dva roky dozadu. „Slovenska sa týkalo deväť indexov, medziročne sme sa zhoršili v piatich,“ priblížil Piško. Minulý rok sa SR nachádzala na 59. mieste so ziskom 49 bodov.

Čo podľa TIS stojí za zhoršením

Za hlavný dôvod pokračujúceho poklesu Slovenska označuje Transparency International Slovensko zmeny trestnej politiky štátu zavádzané štvrtou vládou Roberta Fica. Kombinácia znižovania trestov a skracovania premlčacích lehôt podľa organizácie viedla k tomu, že časť káuz sa už pred súd nedostane.

Ako príklady uvádza prípad exministra financií Jána Počiatka v kauze Lemikon, aktérov emisnej kauzy Interblue či premlčané konania, ktoré sa týkajú podpredsedu parlamentu Petra Žigu, podnikateľov Miroslava Výboha a Petra Košča, ako aj viacerých policajtov vyšetrovaných pre spoluprácu s organizovaným zločinom či daňových podvodníkov.

Na odhaľovaní a stíhaní korupcie sa podľa TIS výrazne podpísalo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a rozbitie Národnej kriminálnej agentúry. Organizácia zároveň poukazuje aj na politizáciu verejnoprávnej televízie a rozhlasu a na zákon proti mimovládkam, ktorý Ústavný súd na konci roka zrušil. Ústavný súd podľa TIS zasiahol aj voči snahám spoplatniť informácie a predbežne pozastavil aj rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.

Slovensko zaostáva za EÚ, v regióne ťahá kratší koniec

Rozdiel medzi Slovenskom a priemerom Európskej únie predstavuje 14 bodov (48 oproti 62). Horšie sú v EÚ už len štyri krajiny: Chorvátsko (63. miesto), Rumunsko (70.), Bulharsko (84.) a Maďarsko (84.). Transparency International Slovensko dopĺňa, že od Slovenska sa v rebríčku odpútalo Grécko (56.) a predbehla ho aj Malta (60.).

Z Vyšehradskej štvorky sú pred Slovenskom Česko, ktoré sa posunulo zo 46. na 39. miesto so skóre 59 bodov, aj Poľsko na 52. mieste so skóre 53 bodov. Dlhodobo najvyššie z postkomunistických krajín zostáva Estónsko, ktoré je na 12. priečke so 76 bodmi.

V globálnom porovnaní patria medzi krajiny s najnižšou vnímanou korupciou Dánsko (89 bodov), Fínsko (88) a Singapur (84). Na opačnom konci rebríčka sú Južný Sudán a Somálsko (zdieľaná 181. pozícia, 9 bodov) a Venezuela (180. miesto, 10 bodov). Z európskych štátov je najnižšie Rusko (157. miesto, 22 bodov) a Ukrajina je na 104. mieste s 36 bodmi.

Varovania pre rok 2026

Transparency International Slovensko upozorňuje, že niektoré kroky z konca roka – snahy o účelové zrušenie a transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny sťažujúce využitie svedectiev spolupracujúcich obvinených – sa v aktuálnom výsledku ešte neodrazili.

Centrála TIS ich však vníma ako varovné signály. „Vláda na Slovensku naďalej demontuje kľúčové protikorupčné ochranné mechanizmy, ako je ochrana oznamovateľov, a prijíma tiež opatrenia, ktoré výrazne oslabujú vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu, najmä v prípadoch týkajúcich sa vysokopostavených predstaviteľov,“ uvádza organizácia.

Organizácia zároveň pripomína, že kriticky vývoj hodnotila aj Európska komisia, podľa ktorej Slovensko v roku 2025 nedosiahlo pokrok pri väčšine odporúčaní, pričom zdôraznila obavy prameniace z trestnej reformy v roku 2024. Výhrady v roku 2025 opätovne adresovalo aj GRECO, orgán Rady Európy.

CPI zostavuje Transparency International od roku 1995, pričom porovnateľnosť medzi rokmi je zachovaná od roku 2012. Rebríček vychádza z 13 indexov nezávislých inštitúcií, vrátane Svetovej banky či Svetového ekonomického fóra, a reflektuje predovšetkým vnímanie korupcie medzi manažérmi, investormi a expertmi, teda najmä vývoj v oblasti tzv. veľkej korupcie.

Čítaj viac z kategórie: Politika