Slovensko zvyšuje dane, no dlh nám stále rastie. Grécky scenár si vyžaduje disciplínu a tvrdé škrty

Keď sa na Slovensku povie „grécka cesta“, väčšinou to znie ako varovanie. Médiá aj politici ju roky používali ako symbol nezodpovedného míňania a kolapsu verejných financií. Lenže príbeh Grécka má aj druhú kapitolu – a tá už nie je o chaose, ale o tvrdej ozdravnej kúre a postupnom návrate k stabilite.

Autori komentára na webe NBS, hlavný ekonóm NBS Michal Horváth a analytik verejných financií Martin Nevický, upozorňujú, že paralely so Slovenskom nie sú náhodné. Ak sa chceme vyhnúť prudkému nárazu, máme ešte šancu konať bez paniky.

Keď sa z metafory stane realita

Pojem „grécka cesta“ u nás zľudovel ako nálepka pre nezvládnuté hospodárenie. V realite však dnes Grécko funguje inak než pred finančnou krízou. Po rokoch tvrdých škrtov a reforiem sa mu podarilo nastaviť verejné financie tak, že bežné výdavky štátu – bez úrokov – pokrýva z vlastných príjmov. Dokonca vytvára takzvané primárne prebytky, teda peniaze navyše, ktoré môže použiť na splácanie vysokého dlhu.

To je zásadný rozdiel oproti obdobiu pred globálnou finančnou krízou. V rokoch 2001 až 2008 sa grécky rozpočet posunul z primárnych prebytkov do výrazných deficitov. Hlavným dôvodom bol prudký rast sociálnych výdavkov a miezd vo verejnom sektore. Príjmy štátu pritom výraznejšie nerástli, skôr naopak. Výsledok poznáš – strata dôvery trhov, zásah medzinárodných inštitúcií a tvrdé úsporné opatrenia.

Ozdravná kúra fungovala

„Grécko bolo donútené nasadiť ozdravnú liečbu nárazovo a v chaotických podmienkach rozvratu svetovej ekonomiky po veľkej finančnej kríze, a preto v krajine spôsobila veľa bolesti. Slovensko, ktorého dlh tiež neudržateľne rastie, má šťastie, že nemusí konať pod tlakom finančných trhov a nadnárodných organizácií. Liečba preto môže byť postupná a môže menej bolieť,“ tvrdia odborníci z NBS. 

V prvej fáze sa vláda sústredila najmä na zvýšenie príjmov. Daňové príjmy vzrástli približne o 8 % HDP. Súčasne došlo k obmedzeniu vládnej spotreby a k zníženiu platov verejných zamestnancov. Napriek tomu krajina ešte nedokázala generovať stabilné primárne prebytky.

zdroj: NBS, Eurostat

Nasledovala druhá, tvrdšia vlna opatrení. Grécko pristúpilo k výraznému obmedzeniu sociálnych výdavkov a ďalšiemu znižovaniu miezd vo verejnej sfére. Bolo to bolestivé, no postupne sa podarilo stabilizovať verejné financie.

Dnes je situácia odlišná. Krajina zvládla pandémiu COVID-19, energetickú krízu aj vysokú infláciu bez dramatického rozvratu rozpočtu. Po pandémii dokonca začala znižovať svoj verejný dlh.

Situácia na Slovensku má opačný vývoj

Zatiaľ čo Grécko prešlo od rozšafnosti k disciplíne, Slovensko sa v posledných rokoch vydalo opačným smerom. „Pozitívny trend spred pandémie sme nedokázali udržať a v posledných rokoch sme sa výrazne zadlžili,“ konštatujú odborníci. 

Aj u nás sa za posledných sedem rokov hospodárenie posunulo z primárnych prebytkov do vysokých deficitov. Dôvod? Rovnako ako kedysi v Grécku – rast sociálnych výdavkov a miezd vo verejnom sektore.

Dane alebo škrty?

Doteraz Slovensko konsoliduje najmä cez zvyšovanie príjmov – teda vyššie dane alebo ich efektívnejší výber. „Presný spôsob ozdravenia verejných financií je, samozrejme, na rozhodnutí politikov. Konsolidujeme zatiaľ najmä cez rast príjmov rozpočtu. Ak by sme pokračovali po „gréckej ceste“, mohlo by po doterajšom raste príjmov nasledovať postupné okresanie výdavkov,“ vysvetľujú odborníci. Efekt na deficit však zatiaľ nie je výrazný, aj pre spomaľujúcu ekonomiku a nepriaznivé vonkajšie podmienky.

Grécko od roku 2015 znížilo sociálne výdavky o objem zodpovedajúci 7 % jeho príjmov. V slovenských podmienkach by to znamenalo približne 3,8 miliardy eur. Výdavky na platy verejných zamestnancov klesli o 4 % príjmov – v našom kontexte asi o 2,2 miliardy eur.

Spolu ide o približne 6 miliárd eur. A práve to je suma, ktorú Slovensko potrebuje postupne skonsolidovať, aby sa zadlženie krajiny dostalo na klesajúcu trajektóriu v horizonte nasledujúcej dekády.

Ak by sme sa pre takýto scenár nerozhodli, alternatívou by bolo ďalšie zvyšovanie daní. To však môže naraziť na limity ekonomiky aj spoločenskej únosnosti.

zdroj: NBS

Ako sme ťa informovali, v roku 2025 Finančná správa SR vybrala na daniach viac ako 20 miliárd eur. Ide o najvyššiu sumu v histórii Slovenska. Zaujímavé je, že rekordný výber daní prišiel v období, keď ekonomika spomaľuje a firmy čelia viacerým nepriaznivým vplyvom, no aj tak sa podarilo vyzbierať o približne štyri miliardy eur viac ako v roku 2023.

Ozdravenie nie je všetko

Stabilné verejné financie sú základom, no samy osebe nestačia. Ak chceme, aby sa krajina posúvala dopredu, potrebujeme viac ako len vyrovnaný rozpočet. Kľúčové sú investície do vzdelávania, podpora inovácií a efektívnejšia verejná správa.

„Grécka cesta“ tak nemusí byť strašiakom. Môže byť aj pripomienkou, že ozdravovanie je možné – ak sa výdavky prispôsobia príjmom alebo ak sa nájdu nové, udržateľné zdroje financovania. Slovensko má výhodu času. Otázkou zostáva, či ju využije.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika