Slovensko zvyšuje školné. Rozdiel v cene je markantný, no kvalita vyúčby je naďalej podpriemerná

Ministerstvo školstva zverejnilo maximálne sumy, ktoré by mali platiť študenti externého štúdia od budúceho roku. Úprimne povedané, nové cifry asi nikoho nepotešia, najmenej študentov, ktorí si vybrali externé štúdium popri práci. Povolené maximálne sumy síce nastavuje ministerstvo, ale posledné slovo, či sumu navýšia, majú univerzity a vysoké školy.

Problémom je, že skok v niektorých prípadoch je markantný. Pri niektorých odboroch dokonca školné zdraželo o 400 eur, čo pre bežného študenta nie je zanedbateľná čiastka. V tabuľke sú uvedené rozdiely vo výške maximálneho školného medzi súčasným akademickým rokom a tým budúcim. 

Na názor sme sa spýtali aj odborníka z INESSu. Podľa analytika Róberta Chovanculiaka, tieto sumy môžu poukázať na kvalitu štúdia a hodnotu jednotlivých odborov, „takéto ceny nám následne pomôžu odhaliť, či má vzdelávanie nejakú pridanú hodnotu. Ak je totižto vzdelávanie zdarma, môže sa ľahko stať, že študenti študujú aj odbory, ktoré im nijak v živote pomôžu. Vypuklým príkladom na Slovensku je odbor učiteľstvo, ktorý študujú tisíce študentov, ale len veľmi má časť z nich aj naozaj pôjde pracovať ako učiteľ.

Daňoví poplatníci sa tak skladajú na štúdium, ktoré stojí stovky miliónov ročne, ale nemusí prinášať očakávaný efekt.“ Riešením by mohlo byť keby si štúdium financovali aj interní študenti a tým pádom si viac premysleli čo pôjdu študovať, „problém vysokého školstva je skôr v tom, že aj ostatní, interní študenti sa nepodieľajú na financovaní svojho štúdia. Nemajú tak motiváciu vyberať si štúdium, ktoré im pomôže v profesionálnom živote , ale vyberajú si vzdelávanie, kde ľahko získajú titul.“

V zahraničí je externé štúdium niekde bezplatné, ale stále kvalitné 

Poďme porovnať ceny s inými krajinami. U Čechov nepoznajú pojem externé štúdium. U nich funguje kombinované štúdium a podľa verejne prístupných zdrojov je rovnako bezplatné ako denné štúdium. To platí pre študentov, ktorí sú mladší ako 26 rokov. Čiže generovať tabuľku v tomto prípade je úplne zbytočné. Navyše počas kombinovaného štúdia neprichádzaš o štatút študenta.

Platíš si však za to, keď štúdium predlžuješ nad rámec jeho normálnej dĺžky. V tom prípade sa aplikuje cena podľa odboru. Napríklad na Karlovej univerzite v Prahe zaplatíš za predlžovanie štúdia zubného lekárstva 1569 EUR. 

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: VitVit

Tak to skúsime z iného súdka. Čo také štúdium v Holandsku? Je to kozmopolitná a vyspelá krajina s vysokou životnou úrovňou a výbornými univerzitami. Koľko môže stáť štúdium tam? V Holandsku sa na verejných univerzitách platí školné za obe formy štúdia, denné aj externé. Vláda určuje výšku školného každý rok s tým, že bežná cena za denné štúdium v tomto a budúcom akademickom roku sa pohybuje v rozpätí 2060 až 2083 eur. V Holandsku samozrejme ponúkajú aj štúdium v externej, respektíve kombinovanej forme.

To sa pohybuje na úrovni 1831 eur za akademický rok. Keďže vláda dbá aj na úroveň vzdelania v krajine, tak sa rozhodla tentokrát zlacniť školné prvákom o 50 % pre tento akademický rok. Čiže v konečnom dôsledku zaplatia za prvý ročník 1030 eur. Samozrejme náklady na život v Holandsku sú vyššie, ale zároveň si popri škole zarábaš a vieš si dokonca rozdeliť školné na splátky. Školné v Holandsku sa následne zvyšuje podľa rôznych podmienok, ale pre prvé štúdium v Holandsku platia sumy, ktoré sme uviedli.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Wustje

Takže, aby sme si to zosumarizovali. V Čechách majú vyššie platy a kombinované štúdium je bezplatné, ak ho absolvuješ do 26 rokov. Platíš, až keď predlžuješ štúdium, čo je férové a aj v týchto prípadoch sa snažia udržovať cenu na rozumnej úrovni. V Holandsku síce platíš školné plošne, ale externé je lacnejšie a v niektorých prípadoch je dokonca na úrovni školného u nás. Otázka znie, ak bratia Česi vedia dať na výber ľuďom akou formou chcú študovať a kompromisom nie je cena, prečo to nedokážeme u nás? 

Zdroj: MŠVVaŠ, Government.nl, Karlova Univerzita