Slovensku hrozí odlev startupov. Nedá sa to tu vydržať, hovoria v prieskume

Mladé inovatívne slovenské firmy čoraz častejšie uvažujú o presune svojho biznisu do zahraničia. Dôvodom sú vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, zlá vymožiteľnosť práva či nepredvídateľnosť slovenského politického priestoru a nestabilná geopolitická pozícia krajiny.

Na základe svojho interného prieskumu na to upozornila právnická kancelária Highgate Law & Tax, ktorá sa špecializuje na cezhraničné štruktúrovanie podnikania inovatívnych slovenských spoločností.

Na Slovensku ho nebrali vážne

Nedávno sme ti priniesli rozhovor so Slovákom Martinom Michalkom, ktorý hovoril o tom, že až v Amerike sa mu podarilo vybudovať firmu, o ktorej sníval. 

„Mám skúsenosti so startupom aj na Slovensku, keďže v poslednom ročníku na strednej škole som si založil spoločnosť. Aj keď, nazvime to skôr projektom ako spoločnosťou. Išlo o aplikáciu Calendar Buddy, ktorá pomáhala ľuďom naplánovať si svoj deň. Pokúšal som sa s týmto nápadom kontaktovať aj dve technologické spoločnosti, ale vzhľadom na môj vek som neuspel,“ vysvetľuje dnes úspešný startupista.

„Pri zakladaní Startupu je okrem dobrého nápadu veľmi dôležité nájsť tých správnych ľudí okolo seba. Ľudí, ktorí ti pomôžu pretaviť tvoj nápad do reality. Na Slovensku to bolo pre mňa príliš zložité, keďže ľudia neboli až tak veľmi otvorení spolupráci. Boli buď zaneprázdnení inými projektami, alebo sa na mňa pozerali ako na stredoškoláka,“ hovorí s tým, že v USA ho brali od začiatku vážne.

Michalko však nie je jediný, kto hodil Slovensko za hlavu a rozhodol sa preraziť v zahraničí. Podľa najnovšieho prieskumu takto premýšľa mnoho šikovných Slovákov. Majú totiž pocit, že na Slovensku sa nedá vydržať.

Nehostinné prostredie

Podľa advokátov kancelárie, ktorí sú zároveň súčasťou pracovného tímu Ministerstva financií SR pre prípravu legislatívy, dokážu budúcemu odlevu mozgov, ale aj daní zo Slovenska zabrániť najmä preukázateľná snaha zo strany štátu riešiť legislatívne komplexnejšie témy, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a stabilnejšie právne a politické prostredie.

Firmám podľa skúseností právnikov prekáža okrem vulgarizácie slovenského politického prostredia aj nejasné geopolitické smerovanie, slabá vymožiteľnosť práva, často sa meniace legislatívne podmienky, nedostatočná a nejasná legislatíva v oblasti kapitálových trhov a nedoriešená oblasť korporátneho práva.

„Zahraničný investor štandardne nechce vstupovať do slovenského startupu cez slovenskú holdingovú spoločnosť. Má oprávnené obavy. Slovensko, kde relevantná časť spoločnosti verí v konšpiračné teórie, totiž neposkytuje dostatočnú právnu a politickú predvídateľnosť,“ upozornil daňový advokát Peter Varga z kancelárie Highgate Law & Tax.

Ovládajú nás dezinformácie

Slováci sú skutočne veľmi ovplyvnení dezinformáciami, čo má napokon vplyv aj na ich volebné správanie. Ako ukázal nedávny prieskum Globsecu, liberálnu demokraciu vnímajú Slováci ako hrozbu. 80 % opýtaných Slovákov podporuje demokraciu, no pri otázke podpory pre liberálnu demokraciu bola podpora už len 59 %.

Približne 45 % opýtaných Stredoeurópanov si myslí, že demokracia ani neexistuje, pretože v svet v skutočnosti riadia tajné elity (na Slovensku je to 52 %). Iba 34 % opýtaných Slovákov verí štandardným médiám, 56 % im neverí.

„Nemá to nič spoločné s kvalitou médií, ale s prebujnelosťou dezinformačnej scény. Pozitívnou bodkou je, že väčšina opýtaných súhlasí s blokovaním a odstraňovaním ruskej propagandy, súhlasí s tým až 70 % opýtaných,“ hovorí analytička Globsecu Dominika Hajdu.

Kryptomeny ako problém

V nedávnom prieskume advokátskej kancelárie sa tiež ukázalo, že až 67 % záujemcov o podnikanie na kapitálových trhoch by uprednostnilo skôr zahraničie pred účasťou na slovenskom kapitálovom trhu.  

Zo Slovenska okrem toho odchádza aj relatívne významné množstvo kryptonadšencov alebo časť z nich nepriznáva príjmy z kryptomien, lebo nechcú platiť zdravotné poistné, prípadne nevedia, ako majú niektoré príjmy z kryptoaktív vlastne zdaňovať. Na ich odchode sa tak podpisuje nedotiahnutá legislatíva v tejto oblasti.

„Ako príklad uvádzam spoločnosť, ktorá poskytuje služby, za ktoré je platená v kryptomenách, pričom svojich dodávateľov rovnako platí v kryptomenách. Takáto firma má podľa súčasnej daňovej legislatívy zdaňovať kryptomeny dvakrát,“ upozornil Varga.

Ak Slovensko nepristúpi k lepšiemu nastaveniu daní a odvodov a nedotiahne legislatívu tak, aby motivovala podnikateľov zostať „doma“, môže v budúcnosti podľa Vargu prísť o milióny eur, ktoré by inak zaplatili firmy štátu na daniach. „Štát potrebuje dokázať, že to s moderným a férovým právnym prostredím myslí vážne,“ dodal.