Slovenský miliardár naň minie 1 500 eur mesačne. Ako funguje nástroj, ktorý ľuďom šetrí čas a peniaze

Miliardár a spolumajiteľ J&T Patrik Tkáč na prednáške pre študentov v Košiciach vyhlásil vetu, ktorá pre niekoho môže znieť prehnane sebavedome.

„Vďaka Claude Code CLI sa cítim ako nadčlovek,“ povedal a dodal, že podľa jeho odhadu by tento nástroj vedelo použiť len 0,01 % populácie sveta.

Za tou vetou sa však skrýva niečo, čo sa netýka len miliardárov s 19 monitormi. Nástroj, o ktorom Tkáč hovorí, dnes bežne používajú programátori, majitelia malých firiem, účtovníčky aj ľudia, ktorí nikdy nenapísali riadok kódu.

A stojí za to pochopiť, čo to vlastne je, aj keď s technikou nemáš nič spoločné.

Čo je Claude Code?

Claude Code je nástroj od firmy Anthropic, ktorý funguje ako veľmi schopný asistent na tvojom počítači. Rozdiel oproti bežnému chatu s umelou inteligenciou je v tom, že tento asistent nielen radí, no reálne veci robí. Vie otvárať súbory, prepisovať ich, spúšťať programy, triediť dokumenty, čítať tvoje e-maily alebo tabuľky a vykonávať úlohy jednu za druhou.

Predstav si to ako rozdiel medzi navigáciou a šoférom. Bežný chatbot ti povie, kadiaľ ísť. Claude Code sadne za volant a odvezie ťa.

Skratka CLI, ktorou sa Tkáč tak hrdí, znamená command line interface, teda príkazový riadok. Je to čierne okno, do ktorého píšeš príkazy namiesto klikania myšou. Vyzerá to ako z osemdesiatych rokov a presne to väčšinu ľudí odrádza. V skutočnosti je to len iné rozhranie, cez ktoré nástroju zadávaš, čo má spraviť, napríklad „prejdi všetky faktúry v tomto priečinku a vytiahni z nich sumy do tabuľky“.

Tkáčovo tvrdenie, že nástroj vie použiť len stotina percenta ľudí ťa nemusí odradiť. Základné používanie zvládne každý, kto sa nebojí napísať pár viet do príkazového riadku. Zložité je to až vtedy, keď z neho chceš vyžmýkať to, čo Tkáč, teda desiatky agentov riadiacich celé firmy.

Čo to reálne ušetrí: čas, peniaze, alebo oboje

Konkrétne to má tri roviny. Prvou je čas. Úlohy, ktoré zaberú hodiny ručnej práce, sa skrátia na minúty. Nejde o zázrak, no o presun otravnej mechanickej roboty na stroj, podobne ako práčka nahradila pranie v rukách.

Druhou sú peniaze. Namiesto najímania človeka na jednorazovú alebo opakovanú úlohu ju spraví nástroj za zlomok ceny. Používanie sa platí podľa spotreby, v takzvaných tokenoch, čo sú jednotky, ktorými sa meria, koľko textu model spracuje. Bežný používateľ minie mesačne jednotky až nižšie desiatky eur. Tkáč pre porovnanie tvrdí:

„Ja sám spálim na tokeny 1 500 eur mesačne, a to nemám ani dostatok času,“ povedal.

Miliardár Tkáč otvorene: Za IQ 120 by mal štát platiť 500 eur mesačne. Upozorňuje na nástroj, ktorý vytvára „nadľudí“

To je však suma človeka, ktorý cez nástroj riadi desiatky firiem. Bežný používateľ sa pohybuje úplne inde a veľa vecí sa dá vyskúšať aj zadarmo.

Treťou rovinou je prístup k schopnostiam, ktoré si predtým vyžadovali celý tím. Presne to Tkáč ilustruje príkladom z investičného sveta, keď spomína legendárneho matematika Jima Simonsa a jeho fond, ktorý zamestnával stovky vedcov:

„Všetkých jeho ľudí mám dnes u seba na stole. Všetkých z nich,“ povedal.

Je to nadnesené, no pointa sedí. Nástroje, ktoré boli kedysi dostupné len tým najbohatším firmám, dnes má na notebooku ktokoľvek.

Kde sú hranice a čomu neveriť

Aby to nebola len oslavná pieseň, patrí sem aj druhá strana.

Umelá inteligencia robí chyby. Pri faktúrach môže zle prečítať číslo, pri dátach vyvodiť nesprávny záver a pri kóde napísať niečo, čo nefunguje. Preto platí zásada, že jej prácu treba kontrolovať, obzvlášť pri peniazoch a dôležitých dokumentoch. Nástroj je pomocník, nie neomylný expert.

Zdravú skepsu ukazuje aj sám Tkáč, keď hovorí o humanoidných robotoch, ktorých videá kolujú internetom:

„Nenechajte sa vyrušiť dokonalými videami humanoidných robotov z celého sveta. Do veľkej miery je to propaganda,“ povedal.

Jeho vlastný tím to zažil na vlastnej koži. Keď chceli robotom spraviť inventúru vo firemných potravinách, stroju sa po minúte držania fľaše vína prehrial kĺb a fľaša spadla. Realita teda zaostáva za marketingom, čo je dobré mať na pamäti pri každej technológii, ktorá sa práve vezie na vlne nadšenia.

Prečo to Tkáč hovorí práve študentom

Tkáčovo posolstvo malo jasný cieľ. Chcel študentom poradiť, aby sa nové nástroje naučili používať skôr, než to spraví konkurencia. Jeho argument znie tvrdo:

„Tie nožnice sa otvárajú exponenciálne. Tu sú tí, čo sú znalí a tí, čo sú neznalí. To má byť pre vás úplne najdôležitejší moment,“ povedal.

Toto je časť, ktorú sa oplatí brať vážne aj bez ohľadu na to, či niekedy otvoríš príkazový riadok. Nejde o to stať sa programátorom. Ide o to pochopiť, čo tieto nástroje dokážu a vedieť ich použiť na vlastnú prácu, nech je akákoľvek.

Účtovník, marketér, živnostník aj študent dnes majú k dispozícii pomocníka, o akom sa pred pár rokmi nikomu nesnívalo.

Praktický návod: čo potrebuješ a koľko to stojí, ak chceš začať už dnes

Ak si chceš Claude Code reálne vyskúšať, tu je postup krok po kroku aj s cenami, aby si vedel, do čoho ideš.

Čo musíš mať. Stačí ti počítač a pripojenie na internet. Samotný nástroj beží v okne príkazového riadku a náročné výpočty prebiehajú na serveroch Anthropicu. Budeš potrebovať jedno bezplatné doinštalovanie prostredia (Node.js), ktoré nástroj potrebuje na spustenie a účet v Anthropicu.

Koľko to stojí. Claude Code nemá jednu cenu, bezplatná verzia Claude neobsahuje Claude Code vôbec, pokrýva len chat. Reálne máš dve cesty:

• Predplatné. Najlacnejší vstup je plán Pro za 20 dolárov mesačne, teda približne 18 eur. Pokrýva používanie pár hodín týždenne na menšie úlohy, čo bežnému človeku na vyskúšanie a väčšinu praktických vecí úplne stačí. Ak by si ho používal denne a intenzívne, existujú vyššie plány Max za 100 a 200 dolárov mesačne, tie však bežný používateľ nepotrebuje.
• Platba podľa spotreby. Alternatíva je platiť za takzvané tokeny cez API, teda len za to, čo reálne spotrebuješ, bez mesačného paušálu. Výhodné je to pri občasnom používaní.
• Pre predstavu, koľko to reálne stojí: jednoduchá jednostránková aplikácia vyjde spravidla pod jeden dolár a niekoľko celých webových stránok naprieč viacerými úpravami dokopy okolo 50 dolárov. Jeden sústredený zásah do kódu stojí zhruba 0,50 až 2,50 dolára.

Pre bežného človeka, ktorý chce nástroj hlavne vyskúšať, je najrozumnejší štart plán Pro za necelých 20 eur mesačne. Vieš ho kedykoľvek zrušiť.

Ako ho spustiť, krok po kroku:

1. Zaregistruj si účet na stránke Anthropicu a vyber si plán Pro (alebo si over bezplatné API kredity na začiatok).
2. Nainštaluj si prostredie Node.js, návod je na jeho oficiálnej stránke a je to otázka pár klikov.
3. Otvor príkazový riadok, teda Terminál na Macu alebo PowerShell na Windowse a jedným príkazom doinštaluj samotný Claude Code (presný príkaz nájdeš v oficiálnej dokumentácii Anthropicu).
4. Prihlás sa svojím účtom a nástroj je pripravený.
5. Prejdi príkazom do priečinka, s ktorým chceš pracovať, napríklad tam, kde máš faktúry alebo dokumenty, a napíš mu bežnou rečou, čo má spraviť.

Praktická rada na záver. Nezačínaj ničím dôležitým. Vezmi si jednu neškodnú, opakujúcu sa úlohu, napríklad premenovanie fotiek alebo prepis údajov z pár PDF do tabuľky a nechaj nástroj, nech ti ukáže, čo dokáže. Prvé pokusy kontroluj a nedávaj mu na starosti nič, čoho stratu by si neuniesol, kým mu nezačneš dôverovať. Za pár eur a jedno popoludnie zistíš, či je to pre teba len zaujímavosť, alebo nástroj, ktorý ti reálne ušetrí hodiny.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy