Politici reagujú na Huliakov experiment s rastlinkou a dymom. „Lepšie z toho rastie,“ tvrdí poslanec
Salas waveclimbing company
Slovenský salaš nájdeš aj v Maroku. Namiesto halušiek dostaneš ťaví guláš a zasurfuješ si (ROZHOVOR)
Rebeka Jakubová- Za jedinečným konceptom stoja dvaja mladí Slováci, ktorí sa v Maroku rozhodli zakotviť
- Ubytujú ťa lacnejšie, ako v obyčajnom hoteli na Slovensku a navaria ti najčerstvejšie špeciality
- „Ocitli sme sa so starou škodovkou na ceste celým pobrežím Maroka,“ opisuje Robo náhodu, ktorá ich k Salašu priviedla
- Za jedinečným konceptom stoja dvaja mladí Slováci, ktorí sa v Maroku rozhodli zakotviť
- Ubytujú ťa lacnejšie, ako v obyčajnom hoteli na Slovensku a navaria ti najčerstvejšie špeciality
- „Ocitli sme sa so starou škodovkou na ceste celým pobrežím Maroka,“ opisuje Robo náhodu, ktorá ich k Salašu priviedla
Môže ti to pripadať ako sen, no oni ho pretavili do skutočnosti. Robo s Erikom sa vybrali do Maroka za vlnami, napokon tam ostali. Toto nie je príbeh obyčajných turistov, ale šikovných Slovákov, ktorí si v Afrike otvorili „surf house“ s názvom Salaš.
„Mám pocit, že sa Slováci od Maročanov veľmi nelíšia,“ vraví Robo Šutek, ktorý nám porozprával o zrode Salaša a Maroku ako takom. „Je to tu ako na Slovensku pred 40 rokmi. Ľudia tu skôr komunikujú v kaviarniach, ako cez aplikácie.“
- Prečo sa Robo s Erikom rozhodli založiť Salaš v Maroku
- Odkiaľ zohnali financie na štart
- Aký sú Maročania oproti Slovákom národ
Ako sa stalo, že sa dvaja chalani zo Žiliny ocitli v Maroku, kde už aj ostali?
Ono to celé začalo v roku 2013, kedy Erik (spolumajiteľ a spoluzakladateľ Erik Butora, poz. red.) s jeho vtedajšou priateľkou prešli na starej Felícii cez celú Europu za mnou do Portugalska, do Sagres, kde som cez letnú sezónu surfoval a makal v bare u nášho spoločného kamoša. Už vtedy sa začala rodiť myšlienka, že by sme mohli ísť pozrieť vlny do Maroka.
Po krátkom preštudovaní máp a možností surfingu sme sa rozhodli, že zbalíme, čo nám treba a vyrazíme. A tak sa stalo, že sme sa ocitli so starou škodovkou na ceste celým pobrežím Maroka až ku bránam Západnej Sahary. Prešli sme vtedy mnohými krásnymi miestami a spoznali veľa super ľudí, no jedno z nich nám tak nejak utkvelo v pamäti. Bolo to práve Sidi Ifni.
View this post on Instagram
Znamená to, že ste sa tam rovno rozhodli ostať?
Po návrate na Slovensko sa naše cesty rozdelili a každý sme riešili v živote niečo iné. Erik odišiel na nejakú dobu do Austrálie, odkiaľ sa vydal do rôznych destinácií ako Indonézia, Tahiti či Nový Zéland. Ja som zasa prekonal ťažké zranenie kolena a po rekonvalescencii som sa rozhodol spraviť si medzinárodný kurz surfového inštruktora. Neskôr som učil v rôznych európskych surfových destináciách, napríklad na Srí Lanke.
Napokon prišla ponuka ísť na zimnú sezónu do Maroka. Zhodou okolností to bolo práve už spomínané a v pamäti vryté Sidi Ifni, tak som neváhal a ani neviem ako a bol som späť v Maroku. Strávil som tam dve či tri zimy. Poslednú sezónu, keď som chystal svoju obytnú dodávku na cestu na juh, sa Erik rozhodol, že sa pridá aj s jeho dodávkou aspoň do Portugalska a tam sa otočí a pôjde pomaly späť.
Ako to už býva, človek mieni a život mení. Nakoniec to skončilo tak, že sme spolu išli opäť do Maroka, opäť do Sidi Ifni. Ja som celú zimu učil a Erik cestoval kade-tade po Maroku. Po sezóne sme si sadli a rozdiskutovali náš spoločný projekt, ktorý sme neskôr nazvali Salaš.
Odkiaľ ste nabrali peniaze na rekonštrukciu či zariadenie „surf house“?
Vedeli sme, že chceme ísť do tohto projektu a bude si to vyžadovať určité financie. Zamakali sme a zarobili nejaký kapitál tvrdou prácou, ten sme potom investovali do projektu. S niektorým materiálom a zariadením nám pomohli naši partneri, ako napríklad Demon Surfboards, slovenská značka, ktorá vyrába surfy na river surfing, ale aj pre oceán.
S chalanmi sme rozbehli spoluprácu, pomáhame s vývojom nových dosiek a vytvorili sme tiež testovacie centrum oceánskych dosiek priamo u nás na Salaši. Takisto nám materiálne pomáha značka Quiksilver, od ktorej máme neoprény či rôzne kusy odevov.
Nesie názov Salaš, ale bryndzové halušky v ňom nenájdeme, čo vlastne zákazníkom ponúkate?
Vzhľadom na to, že suroviny, ktoré vieme zaobstarať na tunajšom trhu, sú kvalitou bezkonkurenčné, nastavujeme náš jedálniček veľmi pestro. Takže sa u nás varí od tradičnej slovenskej, cez stredoeurópsku, mediteránsku a mexickú kuchyňu, až po rôznu exotiku z Ázie, ako je sushi z čerstvého tuniaka.
Zameriavame sa aj na zdravé stravovanie, bohatú vegetariánsku, prípadne vegánsku stravu, takže si u nás ulahodí úplne každý. Jednou z našich špecialít, ktorú by som spomenul hlavne pre slovenskú klientelu, je ťaví guláš na poľovnícki spôsob s domácou knedľou alebo cibuľovými zemiakmi.
Ďalšou takou zaujímavosťou je, že sa zhruba každý týždeň u nás koná takzvaný gala večer, kde sa podáva 4- či 5-chodová večera. K tomu nám hrajú hudobníci úžasnú živú hudbu miestneho charakteru (the desert blues), alebo francúzsky chanson. Takže ak máš chuť zakúsiť, aké je tradičné Maroko s prímesou slovenskej kultúry, srdečne ťa pozývam na náš Salaš.
View this post on Instagram
Obaja ste kuchári. Znamená to, že sa pri manažovaní Salaša venujete aj naďalej svojej profesii?
Zvyčajne pracujeme v gastronómií, ja vo Švajčiarsku a Erik v Nórsku, no do Maroka sme skôr prišli za vlnami. Ochutnali sme všetky možné marocké špeciality, prípadne sme si sami niečo dobré pripravili. Varenie sme plne zúročili až na Salaši, kde ponúkame hosťom rôzne kulinárske zážitky.
Toto leto sme sa rozhodli po dlhých rokoch obaja ostať na Slovensku, a tak sme sa venovali iným projektom. Pripravovali sme novinky a rozbiehali nové spolupráce pre sezónu na našom Salaši.
Ste otvorení sezónne, koľko sa vám podarí počas roka zarobiť, respektíve, je to dosť do príchodu ďalšej sezóny?
Momentálne je náš koncept založený tak, že sme otvorení sezónne, ale nevylučujeme, že by sa to mohlo do budúcna zmeniť. Sme ešte veľmi mladý projekt, v podstate máme za sebou jednu nultú sezónu a prvú oficiálnu, na konci ktorej nás zastihla korona, takže ťažko hovoriť, do akej miery nás to dokáže uživiť.
Vzhľadom na tento sezónny koncept nastavenia máme možnosť určitú časť z roka venovať sa iným projektom, prípadne pracovať. Zvyčajne pracujeme v gastronómií.
Vraj sa Salaš nachádza v „riade“, tzv. vyššej vrstve, čo to znamená?
Je to tradičný typ arabského domu zvaný riad, kde stred je otvorený cez všetky poschodia a na pavlačoch sa nachádza 6 izieb (max. 15 osôb) s rôznou kapacitou a vybavením, spoločné priestory alebo kuchyne a sociálne zariadenia. Posledné poschodie je vlastne otvorená strešná terasa vybavená veľkým pohodlným sedením s altánkom, grilom a letnou kuchynkou.
Momentálne dokončujeme malú čajovú terasu, odkiaľ je perfektný výhľad na oceán a perifériu nášho malého mestečka. Nájdeš tu klasické marocké dekorácie v podobe nádhernej keramiky, berberského striebra a iných predmetov, ako aj tradičné slovenské krpce, valašku či dokonca fujaru.
View this post on Instagram
Názov Salaš je krásny v tom, že zvyšku sveta veľa nepovie, no Slovákom a Čechom udrie do očí. Stáva sa, že zákazníci prichádzajú kvôli názvu, bez predošlých referencií?
Stáva sa dosť často, že k nám zavítajú hostia bez predošlých referencií, ale že by to bolo kvôli názvu, to si nemyslím. Ako si už spomenula priamo v otázke, okrem Čechov a Slovákov iným národnostiam tento názov veľa nehovorí.
Naša klientela je naozaj rôzna. Okrem klientov z Česka a Slovenska k nám chodia hostia z celej Európy či z USA. Niektorí sa pýtajú, čo to ten Salaš znamená, tým aj patrične vysvetlíme, o čo sa jedná.
Čím si vás táto krajina získala natoľko, že ste sa v nej rozhodli ostať?
Pravdu povediac, ani neviem. Nie je to jedna konkrétna vec či dôvod, je to súbor faktorov, ktoré pre mňa kreujú Maroko, ako ho poznám a aké ho mám rád. Ľudia tu nežijú tak konzumným spôsobom života ako my v Európe.
Je tu krásna divoká príroda, odľahlé miesta, kde za týždeň stretneš možno jedného rybára. Sú tu neskutočné vlny, jedlo, hudba, naozaj srdeční ľudia, jednoducho, stále tu cítiť ten starý štýl života, kde ľudia bežne komunikujú osobne na uliciach a v kaviarňach, nie cez rôzne zariadenia či aplikácie. My jednoducho hovoríme, že je tu svätý pokoj.
Aký sú v porovnaní so Slovákmi Maročania národ?
Neverila by si, ale už dávnejšie som si všimol rôzne paralely medzi Marokom a Slovenskom. V Maroku je väčšina obyvateľov pôvodom z národa Berberov. Čiže žijú podobne, ako donedávna Slováci – v područí iných národov, čo do určitej miery vytvára veľkú podobnosť s našou kultúrou.
Ak k tomu pridáme ich hodnoty a tradície, ktorými sa riadia, naozaj mám veľakrát pocit, že nie sme veľmi odlišní. Zaujímavé je, že aj oni z nás cítia nejakú podobnosť. Síce vedia, že sme z Európy, tiež, že nie sme z krajín ako Nemecko alebo Francúzsko. Aj preto ich vždy veľmi zaujíma, odkiaľ teda skutočne sme.
Aj u nich, aj u nás mali hodnoty ako rodina, náboženstvo a príroda vždy silné postavenie. U nás toto tradičné hodnotové nastavenie cítiť väčšinou už len na dedinách, ale v Maroku to cítiť všade. Preto zvykneme hovoriť, že je to tu ako na Slovensku pred 40 rokmi.
Je pravdivá stigma, ktorú si so sebou nesie Maroko pre násilné činy ?
Som rád že si položila túto otázku. Myslím, že žiadna stigma násilia v Maroku neexistuje. Viem, že ľudia v Európe mávajú obavy, hlavne z krajín, kde je hlavným náboženstvom islam, ale musím povedať, že našinec to má u nich oveľa jednoduchšie, ako oni u nás.
Možno sa niekedy v minulosti udial nejaký útok na osobu, prípadne niekoho okradli, ale povedzme si úprimne, že vo veľkomestách Európy, Ameriky alebo v ktorejkoľvek inej časti sveta, sa takéto situácie dejú bežne. Z vlastnej skúsenosti musím povedať a zdôrazniť, že Maroko je veľmi bezpečná krajina, ľudia sú veľmi prívetiví a polícia vykonáva svoje povinnosti naozaj dôkladne. Heslo pomáhať a chrániť je cítiť pri akomkoľvek kontakte s touto inštitúciou.
Ako sa správajú marockí muži k ženám a ženy na verejnosti?
U nás na Slovensku a celkovo v Európe panuje veľmi konzervatívna predstava o tom, ako fungujú arabské krajiny, čo sa týka tejto problematiky. Po istom čase života v tejto časti sveta musím povedať, že Maroko je jedna z najprogresívnejších krajín islamskej kultúry. Samozrejme, stále tu platí tradičné islamské právo, čo znamená, že otec rodiny určuje, ktoré z islamských smerov a tradícií bude rodina dodržiavať.
Čím sa teda realita marockých ulíc líši od toho, čo o nej najčastejšie počujeme?
V praxi to znamená, že na uliciach bežne stretneš ženy a dievčatá oblečené rovnako ako Európanky, a to dokonca aj v našom malinkom meste. Veľa z nich sa oblieka tradičným spôsobom aj v prípadoch, že nemusia. Stále tu totiž platí precedens, že žena by si mala schovávať krásu pre svojho muža.
Maroko je naozaj pokrokové aj v iných smeroch, nájdeš tu ženy, ktoré vykonávajú povolania ako policajtka, vodička autobusu či dokonca slúžia v armáde a angažujú sa v miestnej aj kráľovskej politike.
Je možné ubytovať sa u vás aj na dlhší čas? Koľko to stojí?
Ako som už spomínal, na hostí čaká 7 izieb s kapacitou 2 – 4 ľudí s maximálnou kapacitou 15 osôb. U nás si vyberie naozaj každý. Od osamelých dobrodruhov, zamilované páriky, celé rodiny či partičky kamošov.
Cena sa pohybuje okolo 20 eur na noc a sú v nej zahrnuté aj výdatné raňajky. Dĺžka pobytu skôr záleží na hosťovi, ako dlho má chuť ostať. Môže to byť týždeň alebo aj mesiac, dva.
View this post on Instagram
Čo podľa vás vystihuje najviac atmosféru Salaša?
Na to slová a písmenká nestačia, je nutné prísť a vyskúšať si to na vlastnej koži. Je to malá, pokojná oáza na juhu Maroka, ďaleko od ruchu veľkomiest a konzumnej spoločnosti. Je obklopená perfektnými vlnami, kulinárskymi špecialitami, dobrou hudbou a prívetivými ľuďmi. Určite odporúčam zažiť túto jedinečnú atmosféru.
Zdroj: Salas waveclimbing company