Slovenský talent na Imperial College. Elena Simčová si plní sen bioinžinierky

Od školského experimentu izolovania DNA z ovocia až po štúdium molekulárneho bioinžinierstva na svetovej univerzite v Londýne. Študentku Elenu Simčovú podporila v jej sne aj Nadácia Alto. V rozhovore nám prezradila, prečo je pre ňu dôležité prepájať biológiu, chémiu, fyziku a matematiku.

Predstavte sa, prosím, a povedzte, čo študujete

Som Elena Simčová, mám 19 rokov. Osem rokov som študovala na matematickom gymnáziu na Grösslingovej 18 v Bratislave (GAMČA) a teraz študujem bioinžinierstvo na Imperial College London. Môj študentský život sa točil okolo vedy, ale aj športu. Venovala som sa volejbalu a najmä tancu. Od 9-tich rokov som navštevovala tanečnú školu Petra Modrovského, Dansovia, kde som tancovala spoločenské tance.

Čo ovplyvnilo vaše rozhodnutie venovať sa prírodným vedám a nie napríklad práve tancu? 

Bol to práve experiment z biológie. Konkrétne extrakcia DNA z jahody, ktorú sme dostali za domácu úlohu počas covidového obdobia. Zrazu niečo tak abstraktné ako DNA bolo reálne viditeľné v pohári v podobe bieleho vlákna. Chytilo ma to. Tento pokus som neskôr urobila asi na siedmich druhoch ovocia. Zašpinila som celú kuchyňu (smiech).

Počas strednej školy ste boli tiež dobrovoľníčkou v Slovenskom Červenom kríži. Čo vám táto skúsenosť priniesla do života? 

Dobrovoľníctvo som robila približne rok. Bol to silný kontakt s realitou. Pri tejto práci som si však uvedomila, že ma viac láka pracovať na riešeniach, ktoré dokážu naraz pomôcť väčšiemu počtu ľudí. Aj to ma utvrdilo v bioinžinierstve. No práca dobrovoľníkov je neskutočnou pomocou a som vďačná za každého jedného, kto sa tejto činnosti venuje. Sú to hrdinovia dnešnej doby.

Postupne ste sa začali venovať viacerým predmetom. Čo vás k tomu viedlo?

Vďaka učiteľom a komunite na mojom gymnáziu to bolo celkom prirodzené. Dostávali sme počas štúdia veľký priestor na predmetové krúžky, súťaže či sústredenia. Mňa motivoval svojím prístupom každý jeden učiteľ, najmä však pani profesorka biológie Martinkovičová. V kruhu ľudí, ktorí mali rovnaký záujem ako ja zrazu nebolo „trápne“ zaujímať sa o prírodné predmety, matematiku či informatiku. Práve naopak. Bolo cool riešiť príklady a ťahať sa navzájom v partii rovnako nadšených kolegov. Aj preto som sa zúčastňovala matematických táborov, ktoré ma posunuli opäť o niečo vpred.

Ktorá zo súťaží bola pre vás najväčšou výzvou?

Z olympiád rozhodne fyzika. Venovala som sa jej iba jeden rok. V krajskom kole som skončila síce až siedma, no bol to pre mňa vzhľadom na všetky okolnosti krásny výsledok. Bola to veľká škola pokory a aj motivácia. K fyzike sa rada vraciam aj teraz na univerzite.

zdroj: Archív ES

Vaše mimoškolské aktivity aj počas prázdnin sa skoro stále motali okolo prírodných vied. Na letnej škole chémie ste si mali možnosť vyskúšať syntetizovať kyselinu benzoovú. Ako to prebiehalo?

Boli to štyri intenzívne hodiny v laboratóriu, kde som po prvýkrát bola na všetko sama. Mala som pred tým obrovský rešpekt, no bola som absolútne pohltená prácou. Pôvodné 4 hodiny sa mi zdali ako 15 minút. Dodalo mi to chuť do ďalších laboratórnych prác. Reálny výsledok som si mohla odniesť domov. Doteraz ho mám na poličke a pripomínam si ním tento zážitok.

Čo vám tieto všetky mimoškolské aktivity, súťaže a vedecké tábory dali po osobnostnej stránke?

Jednoznačne sebavedomie v tom, čo robím. Získané znalosti z rôznych sfér mali obrovské prieniky, a to ma na tom bavilo najviac. Mala som pocit, že je zrazu oveľa jednoduchšie uchopiť komplikované koncepty.

Vďaka vašej pani profesorke Martinkovičovej a úspechom na olympiádach ste sa dostali na vedecký kemp SAV (Slovenská akadémia vied)

Áno, za túto skúsenosť som mojej profesorke veľmi vďačná. Bol to týždeň, kde sme si mohli vyskúšať reálnu prácu vedca. Rozdelili nás do rôznych laboratórnych tímov a ja som pracovala na Oddelení biofyziky a elektrofyziológie (Centrum  biovied SAV, v. v. i.) so srdcovými ryanodínovými receptormi (RyR2 kanálmi). Sledovali sme ich mechanizmus otvárania v prostredí umelej lipidovej biomembrány, pričom sme využili elektrofyziologickú metódu planárnych lipidových membrán. Bola to skvelá kombinácia biológie a fyziky.

Kam vaše kroky viedli potom?

Po letných prázdninách som sa opäť vrátila na pracovisko, kde ma Dr. Jana Gaburjáková s ochotou pripojila do menšieho výskumu. Náš výskum sa zaoberal tým, ako by existujúci liek antiarytmikum flekainid mohol pomôcť pri srdcovom ochorení-CPVT (katecholaminergná polymorfná ventrikulárna tachykardia). Výskum sme ukončili po pár mesiacoch. Neúprosne ma tlačil deadline Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ). Dáta ukázali, že flekainid má potenciál na liečbu CPVT. Na definitívne závery je však potrebné vykonať oveľa väčšie množstvo testov. Či už v laboratóriu alebo priamo v nemocniciach s pacientami.

zdroj: Archív ES

Vyzerá to tak, že popri štúdiu strednej školy ste využili takmer všetky možnosti mimoškolských aktivít. Zavítali ste aj do letnej školy CEITEC VUT. Akú skúsenosť ste si odniesli práve odtiaľto?

Na CEITEC VUT sme pracovali na nahradení drahých a výrobne náročných farebných filtrov aké nájdeme v displejoch alebo kamerách. Namiesto nich sme skúšali vyrábať hliníkové mriežky s nanodierkami vyrobenými špeciálnymi postupmi. Cieľom bolo vyvinúť ekologickejšie a trvácnejšie riešenie, ktoré by mohlo nahradiť dnešné filtre. Celý projekt je zatiaľ vo vývoji. Najviac ma fascinovali farebné obrazy vytvorené svetlom prechádzajúcim cez nanoštruktúry rôznych šírok.

Vyskúšali ste si tiež inžinierstvo tkanív. Čo presne?

Vyrábali sme kolagénové hubičky. Tenké vrstvy, ktoré dokážu zastaviť krvácanie a fungujú ako dočasná náhrada kože. Následne sme testovali ich absorpciu. Rozdiel oproti servítke bol viditeľný takmer okamžite. Je to krásny príklad toho, ako sa dá prepojiť práca v laboratóriu s reálnou pomocou pacientovi.

zdroj: Archív ES

Viackrát ste spomenuli prepájanie odborov. Vnímam to tak, že je to pre vás veľmi dôležité.

Áno, veľmi. Nič neexistuje samostatne. Keď sa rozprávajú biológovia s matematikmi, fyzikmi či informatikmi vznikajú úplne nové možnosti a oveľa rýchlejšie sa hýbeme vpred. Každý odbor prináša iný pohľad na danú problematiku. Najdôležitejšie je nezostať iba vo svojej „odbornej“ ulite.

Zúčastnili ste sa vedeckých súťaží, olympiád, letných škôl a odborných stáží. Je ešte nejaká skúsenosť, ktorú by ste radi spomenuli?

Určite seminár STEB (Selected Topics in Evolutionary Biology), kde sme mali za úlohu zistiť evolučné vzťahy medzi génmi rodiny globínov. V nedeľu večer (deň pred odovzdaním) som si povedala, že to zrýchlim. V programovacom softvéri som zostavila jednoduchý model na porovnávanie sekvencií génov. Potrebné údaje mi počítač vygeneroval za pár sekúnd. Z tohto semináru som si aj za toto riešenie odniesla 1. miesto a istú návštevu ISTA (Institute of Science and Technology Austria) v Rakúsku. Vďaka tomu som mala príležitosť vidieť špičkové prístroje a zažiť si prostredie, kde sa vedci z rôznych odborov prirodzene stretávajú. Pobavilo ma, že „kultúrnym strediskom“ v inštitúte bol práve automat na kávu na spoločnej chodbe, kde každodenne vznikal priestor na debatu. Takýmto prirodzeným spôsobom bola zabezpečená interdisciplinárna spolupráca. To ma veľmi inšpirovalo. Takto by to malo fungovať všade.

Momentálne študujete na Imperial College London odbor molekulárne bioinžinierstvo. Ako vyzerá váš program?

Je to integrované 4-ročné štúdium zakončené titulom MEng. Na všetko v chémii a biológii sa pozeráme inžinierskym spôsobom – cez rôzne rovnice. Je to pre mňa neskutočne zaujímavé. Po prednáškach prechádzame s tútorom celé sety príkladov, pýtame sa a rozoberáme látku do hĺbky. 

zdroj: Archív ES

Ako ste sa o tomto štúdiu dozvedeli?

Veľmi ma ovplyvnila prednáška pána Miroslava Gašpárka na gymnáziu. Práve on mi predstavil odbor bioinžinierstvo. Bolo to dokonalé spojenie všetkého, čo ma baví – matematika, fyzika, biológia a chémia. Pre mňa bolo hlavné, že išlo o „inžinierovanie biologických systémov“ na efektívnu pomoc pacientom. Od tejto prednášky som mala v hlave jasný smer, a to molekulárne bioinžinierstvo.

Vo vašom štúdiu vás podporila aj Nadácia Alto. Ako ste sa o nej dozvedeli?

Dozvedela som sa o nej cez absolventa mojej strednej školy a zároveň grantu Nadácie Alto Mateja Urbana. Myslím, že veľa ľudí v mojom veku má vedomosti na špičkové univerzity len finančná náročnosť ich od nich odradí. Preto som vďačná, že niekto ako Nadácia Alto stojí práve za nami. Pre mňa to bola kľúčová podpora v mojom štúdiu. Ich grant mi pomohol so splatením časti školného. Teší ma, že tento rok sa rozhodli rozšíriť svoje portfólio škôl o Imperial a UCL. Sú to vynikajúce univerzity, kde študuje množstvo Slovákov. Verím, že sa tak táto finančná pomoc dostane viacerým.

Aký odkaz by ste dali mladším študentom?

Nebojte sa skúšať, pýtať sa otázky a prepájať rôzne odbory. Často sa vám takto otvoria dvere, o ktorých ste ani nevedeli, že existujú.

Čítaj viac z kategórie: PR