Slovenský trh práce zaplavili „ghost jobs“: Mnohé pracovné ponuky v skutočnosti neexistujú. Ako nenaletieť?

Nájdeš si inzerát, ktorý vyzerá, akoby ho napísali presne pre teba. Stráviš hodiny pilovaním životopisu, napíšeš motivačný list, odošleš ho a… ticho. Prejde týždeň, mesiac a nič. Inzerát pritom na portáli svieti ďalej, akoby sa nič nedialo. Problém nemusí byť v tvojich kvalitách, nedostatočnej praxi alebo zle sformátovanom CV.

Na slovenskom pracovnom trhu sa čoraz častejšie objavuje fenomén „ghost jobs“. Sú to fiktívne pracovné inzeráty, za ktorými sa nenachádza žiadna reálna pracovná ponuka. Firmy ťa takto neraz zneužívajú na bezplatný prieskum trhu, zatiaľ čo ty strácaš čas a dôveru v systém, ktorý mal byť pôvodne bránou k tvojej novej kariére.

• Ako vyzerajú falošné inzeráty? 
• Z akých dôvodov firmy publikujú takéto inzeráty? 
• Ako reagovať ak firma nepošle spätnú väzbu k životopisu? 
• Na čo si dávať pozor? 
• Čo by pomohlo trhu práce, aby bol férovejší? 

Inzerát ako nástroj na zber dát

Kedysi platilo jednoduché pravidlo: ak firma uverejní inzerát, znamená to, že hľadá človeka a čoskoro s ním urobí pohovor. Dnes to už, žiaľ, neplatí. Podľa odborníkov z Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) sa s ponukami, ktoré sú v skutočnosti „prázdne“, stretávame u nás čoraz častejšie. Pre teba ako uchádzača to znamená, že môžeš bojovať o miesto, ktoré bolo buď dávno obsadené, alebo sa firma len tvári, že naberá.

Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska, potvrdzuje, že hoci firmy nemusia mať vždy vyslovene zlý úmysel, výsledok je pre človeka hľadajúceho prácu frustrujúci. „V praxi sa s tým stretávame pomerne často. Niekedy je proces náboru pozastavený v dôsledku zmeny rozpočtov, reorganizácie alebo čaká na finálne schválenie. Problém vzniká vtedy, keď inzerát zostáva na trhu aj po tom, čo firma už vie, že pozícia sa v najbližšom období obsadzovať nebude,“ vysvetľuje Zuzana pre Startitup.

Na druhej strane, najväčší slovenský pracovný portál Profesia.sk má na vec iný pohľad. „S takýmito ponukami sa v praxi nestretávame. Zverejnenie inzerátu na Profesii je platená služba, čiže zamestnávatelia nemajú dôvod platiť za niečo, čo následne nevyužijú,“ hovorí pre Startitup Ľubica Melcerová z Profesia.sk. Podľa nej správanie firiem na ich portáli takéto podozrenie nevyvoláva a nedostávajú v tomto smere ani sťažnosti od ľudí.

Prečo firmy hrajú s kandidátmi „mŕtveho chrobáka“?

Dôvody, prečo firmy investujú nemalé prostriedky do inzercie na neexistujúce miesta, sú strategické, pragmatické a pre uchádzača často mimoriadne bezohľadné. Podľa expertov nejde o náhodu, ale o premyslený mechanizmus. Najčastejšie ide o tieto tri scenáre:

1. Bezplatný prieskum trhu a mzdový benchmark

Toto je pravdepodobne najneetická forma využívania ghost jobs. Firma nepotrebuje nového kolegu, ale potrebuje zistiť, aké sú aktuálne platové očakávania špecialistov tvojho typu. Namiesto toho, aby si zaplatili drahé mzdové prieskumy od konzultačných firiem, zverejnia inzerát a počkajú, čo im pristane v schránke.

Ty im v životopise a motivačnom liste odovzdáš citlivé dáta o svojej hodnote na trhu úplne zadarmo. „Kandidát investuje svoj čas, energiu aj osobné údaje — zaslúži si vedieť, či reaguje na reálnu pozíciu. Transparentnosť nič nestojí, a pritom zásadne ovplyvňuje dôveru,“ zdôrazňuje Zuzana.

Podľa Profesie však na toto existujú jednoduchšie cesty. „Ak zamestnávateľ nevie, ako nastaviť finančné ohodnotenie na novej pozícii, zväčša si buď zakúpi platový report cez portál Platy.sk, alebo sa inšpiruje v inzerátoch konkurencie,“ vysvetľuje Melcerová.

2. Udržiavanie imidžu rastu a sily

Keď firma neustále uverejňuje nové inzeráty, navonok to pôsobí, že rastie a je silná. Je to v podstate reklama. Chcú zapôsobiť na konkurenciu alebo investorov. Firma, ktorá „stále hľadá“, vyzerá úspešne, aj keď vnútri možno práve prepúšťa. Inzerát je vtedy len marketing, nie skutočná šanca na prácu.

3. Hromadenie talentov na neskôr (Talent Pooling)

Ide o situáciu, keď firma predpokladá, že v budúcnosti (o pol roka či o rok) bude niekoho potrebovať, alebo má v tímoch vysokú fluktuáciu. Chce mať preto v zásuvke „nabitú“ databázu životopisov, aby vo chvíli reálnej potreby nemusela čakať na inzerciu. Ak ti to však nepovedia na rovinu a pozícia sa tvári ako „aktívna“, tebou investovaná energia končí v slepej uličke.

Slovenský trh je na reputáciu extrémne citlivý

Na rozdiel od obrovských globálnych trhov, ten slovenský je špecifický svojou komornosťou. Pavol Petrík z APAS upozorňuje, že informácie o nekorektnom nábore sa v komunitách a na sociálnych sieťach šíria bleskovo. Ak ťa firma nechá v „čiernej diere“ náboru bez akejkoľvek spätnej väzby, nepoškodzuje to len teba. „Nedostatok spätnej väzby je jeden z najspoľahlivejších spôsobov, ako stratiť dôveru kandidátov. Ľudia potom nespochybňujú len jednu pozíciu – spochybňujú celý employer brand,“ hovorí Zuzana.

Dôvera je na trhu práce kľúčovou menou. Ak ju firma stratí, pri reálnom získavaní talentov to pocíti veľmi tvrdo. Kvalitní kandidáti si totiž pamätajú. Keď bude daná firma o rok skutočne potrebovať špičkového experta, uchádzač s negatívnou skúsenosťou ju jednoducho obíde. 

Podľa Profesie však za týmto tichom netreba hľadať hneď podvody, ale rekordný nápor. „Len za prvé dva mesiace tohto roka reagovali uchádzači a uchádzačky o prácu na inzeráty viac ako miliónkrát, v priemere na jednu ponuku príde firmám až 41 životopisov,“ spresňuje Melcerová.

Pre personalistov je to obrovský nápor. Profesia preto odporúča firmám nastaviť si aspoň automatickú odpoveď. Ak uchádzač zažije viacero odmietnutí alebo „ghostingu“ (ticha), stráca motiváciu a v budúcnosti už príprave na pohovor venuje menej pozornosti.

Kvalitní kandidáti rezignujú

Už dnes je na slovenskom trhu cítiť rastúcu únavu a frustráciu. Kvalitní kandidáti sú čoraz selektívnejší a na všeobecné alebo podozrivé inzeráty už ani nereagujú. Zuzana Rumiz si všíma, že tento trend vedie k tomu, že špičkoví ľudia odpovedajú už len na overené značky alebo priame odporúčania.

Letecká spoločnosť zavádza tvrdé pravidlo: Za jeho porušenie ti môžu natrvalo zakázať lietať

„Táto únava sa prejavuje aj tým, že kvalitní kandidáti odpovedajú len na overené značky alebo na odporúčania. Pre firmy to znamená rast nákladov na nábor aj zhoršenú reputáciu,“ dodáva prezidentka APAS.

Ako nenaletieť? Sleduj tieto varovné signály

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy