Sme závislí na tvorbe osobnej značky, tvrdí psychoterapeutka. Má odkaz aj pre workoholikov

Britský odborár Thomas Mann v roku 1884 publikoval pamflet, teda krátke dielo s kritizujúcim obsahom, v ktorom apeloval na limitovanie pracovnej doby na 8 hodín.

Populárny rečník týmto dielom vytvoril žiadaný tlak na vyššie postavených. Celé jeho znenie možno nájsť na portáli Marxists, Mann bol totiž súčasťou Britskej socialistickej strany, ktorá bola marxistickou politickou organizáciou. 

Portál Teraz informoval, že Slováci v roku 2020 odpracovali v priemere 41,1 hodiny týždenne, čo je oproti číslam susedných krajín stále dobrá cifra. Podľa slov skúsenej americkej psychoterapeutky si však prácu môžeme obohatiť aktivitou, ktorá znie jednoducho. Stačí na to len trochu odvahy. 

Človek je neustále dostupný

Angličan Mann už pred takmer 140 rokmi vo svojom diele spomínal, že je nonsens, aby ľudia pracovali viac než 9 hodín denne. Súčasnosť je však iná, nielen vo svete, ale aj na Slovensku, a rast počtu ľudí, ktorí majú dve alebo tri práce, naznačuje, že jeho pamflet bol účinný len krátko.

Existujú však aj výnimky ako Švédsko, ktoré v minulom roku zaviedlo 6-hodinový pracovný čas. 

Úsilie oslobodiť zamestnancov od kancelárskej práce často zhorší situáciu, pretože sa tým znehodnotí hranica medzi prácou a domovom. Nejde len o to, že človek vykonáva zamestnanie a manželské či rodinné povinnosti na jednom mieste, ale často ich spolu kombinuje, čím sa jeho deň zmení z práce a voľného času na kombináciu týchto dvoch životných aspektov. 

Psychoterapeutka Jacqueline Carson pre Independent povedala, že tento štýl neprestajnej práce vie vystresovať ľudí a ohroziť ich zdravie.

Ona sama si na svoje fyzické limity siahala 25 rokov, keď pracovala ako sociálna pracovníčka v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí. „Nezáleží na tom, koľko je hodín, od zamestnanca sa očakáva, že je vždy dostupný a pripravený.“

„Bojíte sa, že by ste zmeškali telefonát. Presiahlo to všetko, aj rodinu, v noci som si potom dala víno, ale aj tak som bola v nasadení,“ dodáva Carson, ktorá neskôr začala aj s nadmerným pitím alkoholických nápojov a fajčením. V roku 2014 jej diagnostikovali rakovinu prsníka. 

Mladý bagrista podniká od 20 rokov: Ak je človek zdatný, zarobí si aj 3-násobok priemerného platu Slováka

Sme závislí na tvorbe osobnej značky

Táto životná udalosť pre ňu, našťastie, signalizovala veľký výstražný prst. Psychoterapeutka prestala piť, fajčiť a zmenila prácu, ale vidí sa vo svojich súčasných klientoch, ktorí „nemajú čas na nič“ a zároveň chcú pracovať viac.

Forbes uvádza, že syndróm podvodníka, ktorý v nás vyvoláva presvedčenie, že nie sme tak dobrí, ako si myslia druhí, je problémom u všetkých ľudí, bez ohľadu na ich zázemie či povolanie.

Človek 21. storočia je priam závislý na „neustálom robení niečoho“, pretože sme od mala naučení rešpektovať fyzicky náročnú prácu a o to viac odmenu, ktorú za ňu dostaneme. Protikladom cyklu práce a spotreby je lenivosť, v ktorej môžeme získať pracovnú prax. 

Neprestávajúci hon za produktivitou sa zmocnil väčšiny myšlienok mnohých ľudí. CNBC uvádza, že majoritná časť verejnosti neustále hľadá možnosti, ako zarábať, namiesto toho, aby mala viac voľného času.

Toto sa týka aj honu za lajkmi a interakciami na sociálnych sieťach, ktorých dnešná mládež nemá nikdy dosť.

Podľa výsledkov štúdie Duševné zdravie a verejné financie na Slovensku trpí depresiou 3 – 3,5 percenta ľudí, pričom ide len o odhad. Carson preto povzbudzuje ľudí v stanovení jasných hraníc. „Hovorte viac ‚nie’, vypínajte si častejšie telefóny, ak s vami niekto potrebuje hovoriť súrne o niečom, čo nepočká do rána, zavolá vám,“ apeluje na ľudí psychoterapeutka. 

Mladého „mága“ sleduješ určite aj ty. Videami ovládol sociálne siete a zarába milióny dolárov 

Naberte odvahu

Tieto kroky môžu podporiť náš zdravý rozum a naše právo voľne myslieť a dýchať bez neustáleho stresu a strachu z toho, či nás niekto potrebuje. Človek si nemôže dovoliť strácať toľko času zaneprázdnenosťou, odpovedaním na maily alebo čímkoľvek, čo mu tvorí živobytie. 

Vyžaduje si to tiež vzdialenie sa od fantázie nekonečného rastu v osobnom živote, ktorá pre mnohých predstavuje skalopevnú súčasť života. Človek preto musí odolať neustálemu zlepšovaniu svojej osobnej značky a musí si uvedomiť, že nikdy nebude obľúbený u všetkých a nemusí byť adekvátne platený. 

Účelom nie je sústredenie sa na sebecké ciele, ale na seba, na naše potreby. Tieto kroky nám môžu pomôcť v tom, aby sme sa k práci vrátili svieži a pripravení vykonávať ju.

Jednou z možností balansu je vytvorenie vlastného súkromného sveta. Na to, aby sme si ho však mohli vytvoriť, musíme raz za čas nabrať odvahu a stanoviť si limity.