Smer by dnes vyhral len tesne. Matovičovo hnutie posilnilo, prieskum ukázal zlom (NOVÝ PRIESKUM)

Smer-SD by v parlamentných voľbách skončil prvý, Progresívne Slovensko mu však dýcha na krk. Ešte väčšiu pozornosť si zaslúži Republika a strany, ktorým na vstup do parlamentu chýbajú len desatiny percenta. Najnovší prieskum Infostatu ukazuje, aké tesné by mohli dopadnúť parlamentné voľby na Slovensku.

Ak by sa voľby konali už túto sobotu, tak víťazstvo by si podľa prieskumu pripísal Smer. Získal by 19 percent hlasov, zatiaľ čo Progresívne Slovensko by dosiahlo 18,5 percenta. Rozdiel medzi Ficom a jeho najsilnejším súperom by tak predstavoval len pol percentuálneho bodu. 

Republika si od vedúcej dvojice drží odstup

Za Smerom a PS sa umiestnila Republika. Podľa prieskumu by získala podporu 12 percent respondentov. Od druhého Progresívneho Slovenska ju delí 6,5 percentuálneho bodu, ale pred ostatnými stranami si vytvorila pomerne výrazný náskok.

Štvrté miesto obsadilo Hnutie Slovensko s 9,5 percenta. Nasleduje Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré by získalo 8,6 percenta. Hlas by dosiahol 7,4 percenta a Sloboda a Solidarita 6,3 percenta.

Práve tieto výsledky naznačujú, že prípadné povolebné rokovania by nemuseli byť jednoduché. O výslednom rozložení síl by totiž nerozhodovalo len to, kto skončí prvý, ale aj počet strán, ktoré by prekročili hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady.

Demokrati a Aliancia sú tesne pod hranicou

Pre menšie politické strany priniesol prieskum pomerne nepríjemnú správu. Demokrati by získali 4,8 percenta a strana SZÖVETSÉG – ALIANCIA 4,7 percenta. Obe by tak podľa prieskumu zostali tesne pod päťpercentnou hranicou pre vstup do parlamentu.

Rozdiel medzi nameraným výsledkom a hranicou zvoliteľnosti je v oboch prípadoch malý. To však automaticky neznamená, že by sa tieto strany do parlamentu dostali. Do výsledku skutočných volieb môžu prehovoriť zmeny podpory, volebná účasť aj nerozhodnutí voliči.

Pod čiarou skončilo aj Sme rodina so 4,1 percenta. Strana Právo na pravdu by získala 2,4 percenta a Slovenská národná strana len 1,7 percenta. Pre SNS by tak išlo o jeden z jej najslabších výsledkov.

Vládna koalícia by sa nemohla spoliehať na všetkých partnerov

Zaujímavý je pohľad na súčasné koaličné strany. Kým Smer by získal 19 percent a Hlas 7,4 percenta, tak SNS by zostala hlboko pod hranicou zvoliteľnosti.

Súčet preferencií týchto troch strán predstavuje 28,1 percenta. Ide však len o súčet nameraných výsledkov a nie o automatický prepočet na mandáty. Ten by závisel od konečných výsledkov volieb a od toho, ktoré strany by sa do parlamentu dostali.

Ak by SNS zopakovala takýto výsledok aj vo voľbách, tak by jej pozícia bola zásadne iná ako dnes. Samotné výsledky prieskumu však nehovoria, ktoré strany by spolu išli do vlády

K voľbám by chcela prísť väčšina opýtaných

INFOSTAT zisťoval aj deklarovanú ochotu zúčastniť sa na parlamentných voľbách. Účasť uviedlo 66,1 percenta respondentov. Z nich 31,6 percenta povedalo, že by prišli určite, a ďalších 34,5 percenta by sa volieb pravdepodobne zúčastnilo.

Tieto čísla však treba vnímať opatrne. Odpoveď v prieskume ešte nie je platným hlasovacím lístkom vo volebnej miestnosti. Skutočná účasť sa môže líšiť a s ňou sa môže líšiť aj výsledok prieskumu.

O víťazovi rozhodnú voliči, nie tabuľka

Októbrový prieskum INFOSTATU ponúka obraz politickej scény, na ktorej Smer vedie len tesne pred PS, Republika si drží tretie miesto a niekoľko menších strán bojuje o vstup za parlamentnú bránu.

Najväčšou otázkou preto nie je len to, kto by získal najviac hlasov. Rovnako dôležité je, koľko strán by sa dostalo do parlamentu a aké možnosti na zostavenie vlády by výsledné rozloženie síl vytvorilo.

Kým sa voľby skutočne uskutočnia, tak sa preferencie môžu zmeniť. Jedno je však z októbrových údajov zrejmé. A to je rozdiel medzi opýtanými voličmi prvých dvoch strán, pretože ten je tak malý, že samotné prvenstvo v tomto prieskume ešte nikomu nezaručuje víťazstvo.