„Sociálne“ podniky sa stávajú nástrojom neoprávnenej výhody. Zneužívajú nižšiu DPH

Sociálne podniky mali pôvodne slúžiť ako nástroj na začleňovanie znevýhodnených ľudí na trh práce a podporu regionálneho rozvoja. No v poslednom období sa objavujú firmy, ktoré si tento koncept upravili vo svoj prospech. Vďaka medzerám v legislatíve a slabému dohľadu štátu niektoré podniky získavajú neoprávnené daňové výhody a deformujú tým konkurenčné prostredie.

Sociálne podnikanie sa tak z nástroja pomoci stáva potenciálnym nástrojom daňovej optimalizácie, píše Denník N. 

Sociálne podniky ako nástroj optimalizácie

Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch môže registrovaný sociálny podnik získať rôzne výhody. Patria medzi ne napríklad úľavy na dani z príjmu, prístup k verejným zákazkám s výhodnejšími podmienkami či finančné príspevky od štátu. No aby podnik tieto výhody získal, musí spĺňať jasne definované podmienky – napríklad zamestnávať určitý podiel znevýhodnených osôb či používať zisk na dosahovanie spoločenského prospechu.

V praxi sa však ukazuje, že niektoré firmy tieto podmienky obchádzajú – napríklad tým, že si vytvoria dcérsku spoločnosť so štatútom sociálneho podniku, no reálne plnia len formálne požiadavky.

Ďalším problémom je využívanie daňových dier v systéme DPH. Podľa informácií Denníka N sa viaceré obchodné reťazce začali odvolávať na novelizovaný zoznam tovarov s 5-percentnou DPH, ktorý mal pôvodne slúžiť na zvýhodnenie potravín pre koncového spotrebiteľa. Obchodníci však začali aj niektoré nepotravinové výrobky – ako sú papierové utierky, mydlá či drogériový tovar – predávať s touto nižšou daňovou sadzbou, a odvolávajú sa na nejasné definície v legislatíve.

Zákon totiž umožňuje zaradiť medzi tzv. vybrané potraviny aj produkty, ktoré síce s jedlom nemajú nič spoločné. Ale zároveň spĺňajú formálne kritériá podľa číselníka kombinovanej nomenklatúry colnej klasifikácie. Výsledkom je, že bežný spotrebiteľ nakupuje bežné výrobky s nižšou DPH. To by samo osebe nebolo zlé – ak by to neznamenalo výpadky príjmov do štátneho rozpočtu a neférové zvýhodnenie niektorých obchodníkov oproti konkurencii, ktorí tieto postupy nevyužívajú.

Ministerstvo financií už zareagovalo sľubom, že pripraví legislatívnu úpravu, ktorá zamedzí ďalšiemu zneužívaniu tohto systému. No kým sa zmeny prejavia v praxi, niektorí obchodníci stihnú využiť situáciu vo svoj prospech. Oproti svedomitým podnikateľom tak získajú značnú výhodu. 

Boomeri stavali domy, Gen Z šetrí na nájom. „Byt v centre Bratislavy hneď po škole nie je reálny,“ hovorí expert

Konkurencia bez rovnakých pravidiel

Ak sa sociálny podnik súčasne zapojí do obchodovania s tovarmi so zníženou DPH, môže to viesť k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže. Má totiž výhody na strane daní z príjmu aj na strane DPH, zatiaľ čo bežné podniky musia platiť štandardné sadzby. Prípadov, keď sa sociálne podniky využívajú viac ako nástroj na obchádzanie pravidiel než ako pomoc znevýhodneným skupinám, pribúda.

A to nie je jediná oblasť týkajúca sa aktuálnej konsolidácie. Problematická je rovnako aj transakčná daň, kde už padli viaceré názory na potrebnú úpravu. Práve pre takéto problémy sa o daňových zákonoch diskutuje v riadnom legislatívnom konaní, pretože sa s nimi spájajú aj takéto možnosti. Niekoľkomesačný proces prípravy zákona spravidla odhalí takéto problémy, ktoré sa potom už neobjavujú v praxi. 

Štát by mal preto posilniť kontrolné mechanizmy a pravidelne preverovať, či sociálne podniky skutočne plnia svoj deklarovaný spoločenský cieľ. Rovnako by mal prehodnotiť, ako sú nastavené pravidlá v oblasti DPH, aby sa predišlo ich ďalšiemu zneužívaniu. Štát musí v tomto prípade zasiahnuť. Nie kvôli týmto konkrétnym podnikom, ale práve kvôli tým, ktoré zostávajú znevýhodnené. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika