Prekvapivé odhalenie: Tieto potraviny urýchľujú demenciu o desiatky rokov, ukazuje rozsiahly výskum

Nová vedecká štúdia priniesla jasné dôkazy o tom, že spôsob stravovania hrá obrovskú rolu v tom, ako rýchlo sa u človeka rozvinú vážne ochorenia ako demencia či srdcové choroby. Odborníci sledovali takmer 2 500 starších dospelých počas 15 rokov a zistili, že rozdiely medzi zdravým a nezdravým jedálničkom sa odrážajú nielen na mozgu, ale aj na celkovom zdraví.

Ľudia, ktorí jedli najnezdravšie – teda veľa červeného a spracovaného mäsa (napr. slanina, hamburgery, párky) a pili veľa sladených sýtených nápojov – ochoreli na demenciu a srdcovo-cievne choroby rýchlejšie než ich rovesníci.

Naopak, tí, ktorí sa stravovali podľa stredomorskej diéty, teda s dôrazom na zeleninu, ovocie, celozrnné produkty, orechy, strukoviny a zdravé tuky, mali podstatne menej chronických ochorení. 

Ako výskum prebiehal

Štúdia bola súčasťou Swedish National Study on Aging and Care in Kungsholmen (SNAC–K) a výsledky publikoval prestížny časopis Nature Aging. Priemerný vek účastníkov bol 71 rokov a viac ako polovicu tvorili ženy. Výskumníci ich sledovali až 15 rokov a opakovane zisťovali kvalitu ich stravy pomocou dotazníkov.

Nikto nebol nútený dodržiavať špeciálny jedálniček. Vedci iba vyhodnotili, do akej miery sa ich bežné stravovanie podobá uznávaným „zdravým“ modelom – ako je stredomorská diéta, MIND diéta (kombinácia stredomorskej a DASH diéty zameranej na zníženie krvného tlaku) či Alternative Healthy Eating Index (AHEI), vytvorený na Harvarde.

zdroj: Freepik/senivpetro

Všetky tieto prístupy mali spoločný menovateľ – kladný vzťah k ovociu, zelenine, orechom, strukovinám a zdravým tukom, pričom obmedzovali spracované mäso, sladené nápoje a trans tuky.

Ktorá strava škodí najviac?

Najhoršie skóre získali ľudia, ktorých jedálniček zodpovedal tzv. Empirical Dietary Inflammatory Index (EDII) – teda výžive bohatej na červené mäso, spracované potraviny a sladké nápoje. Tento štýl jedenia sa ukázal ako najrýchlejší „štartér“ chronických ochorení.

Vedci sa nepozerali iba na jednotlivé choroby, ale na tzv. multimorbiditu – počet dlhodobých ochorení, s ktorými človek žije. Zahŕňali medzi ne demenciu, Parkinsonovu chorobu, depresiu, cukrovku, rakovinu, srdcové choroby aj problémy pohybového aparátu.

Na konci sledovania mali tí, čo jedli najzdravšie, v priemere o dve až tri chronické ochorenia menej než účastníci so slabou kvalitou stravy.

Strava mala najväčší vplyv na ochorenia mozgu a srdca – teda demenciu, depresiu, Parkinsonovu chorobu a kardiovaskulárne problémy.

Žiadne výrazné prepojenie sa nezistilo pri artritíde alebo osteoporóze. Pozitívny účinok zdravej stravy bol najsilnejší u žien a u tzv. „najstarších starých“ – ľudí vo veku nad 78 rokov.

Čo hovoria odborníci

Vedci zároveň varujú, že nezdravá strava a najmä ultra-spracované potraviny výrazne prispievajú k epidémii tzv. civilizačných chorôb – obezite, cukrovke, srdcovým ochoreniam, rakovine či Alzheimerovej chorobe.

Ultra-spracované potraviny (napr. polotovary, zmrzlina, párky, fastfood či kečup) obsahujú množstvo prísad, ktoré by si človek pri varení doma nepridal – farbivá, konzervanty či umelé sladidlá. Na rozdiel od „obyčajne“ spracovaných potravín, ako je syr alebo chlieb, sú lacné, chutné a pripravené na okamžitú konzumáciu – no za cenu dlhodobého rizika pre zdravie.

Srdcové choroby a mozgové príhody patria k hlavným príčinám úmrtí, aj keď vďaka modernej medicíne klesla úmrtnosť, výrazne narastá počet ľudí, ktorí s následkami žijú dlhodobo.

Výskum preto posilňuje dôkazy o tom, že kvalitná strava môže spomaliť proces tzv. „inflammagingu“ – chronickej nízkej úrovne zápalu v tele, ktorý je spojený so starnutím a rozvojom viacerých chorôb naraz.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti