Soul poslal späť 6 Severokórejčanov na drevenej loďke. Čo ich čaká po návrate do Kimovho režimu?

Južná Kórea podľa BBC repatriovala šiestich Severokórejčanov, ktorí sa začiatkom tohto roka náhodou ocitli v juhokórejských vodách. Hoci sami uviedli, že sa chcú vrátiť, ich repatriácia otvára množstvo morálnych, právnych i politických otázok.

Dvaja zo Severokórejčanov sa v marci presunuli do južných vôd a zostali tam štyri mesiace. Ide o doposiaľ najdlhší zaznamenaný čas, pre Severokórejčanov, ktorí nemali v úmysle utiecť.

Dvaja spomínaní muži zablúdili potom, čo sa im pokazilo plavidlo, štyria ďalší dorazili v máji. Všetci po zadržaní juhokórejskými úradmi uviedli, že sa chcú vrátiť späť do KĽDR. 

Komplikovaná cesta späť

Úsilie o repatriáciu skomplikovalo rozhodnutie severokórejského vodcu Kim Čong-una prerušiť medzikórejské komunikačné linky v apríli 2023 po zhoršení vzťahov medzi oboma krajinami, uvádza portál Euronews. 

Analytici poznamenali, že proces repatriácie mohol trvať dlhšie ako zvyčajne aj v dôsledku nedávnych politických nepokojov v Južnej Kórei.

Ide o prvý takýto návrat pod vedením juhokórejského prezidenta I Dže-mjonga, ktorý viedol kampaň za zlepšenie medzikórejských vzťahov. Obe krajiny sa mesiace neúspešne snažili návrat koordinovať.

Jediné známe komunikačné kanály, cez ktoré sa Južná Kórea snaží komunikovať, sú Veliteľstvo OSN pod vedením USA a spravodajské médiá.

Mesačný plat za röntgen. Severokórejské nemocnice už nie sú zadarmo, začali zverejňovať cenníky

Drevený čln 

Soul prostredníctvom Veliteľstva OSN pod vedením USA informoval Pchjongčchang o svojom zámere repatriovať šesť osôb, ale nedostal žiadnu odpoveď.

Napriek tomu sa severokórejské hliadkové plavidlo v stredu nachádzalo na mieste odovzdávania. Šestica mužov tam dorazila na opravenom drevenom člne, uviedlo podľa Euronews juhokórejské ministerstvo zjednotenia.

zdroj: TASR/AP, Korean Central News Agency

Dohoda v zákulisí?

Už v minulosti sa vyskytlo niekoľko prípadov, keď Severokórejčania neúmyselne vplávali na juh. Často používajú malé drevené lode, ktoré sa po strate voľného smeru nedajú ľahko nasmerovať späť na pôvodnú trasu.

V minulosti sa orgány v oboch krajinách koordinovali, aby poslali tých, ktorí sa chceli vrátiť na sever, späť cez svoju pozemnú hranicu. 

V stredu ráno boli na mieste odovzdávania spozorované severokórejské hliadkové plavidlá a rybárske člny, čo viedlo niektorých pozorovateľov k domnienke, že sa obe Kórey „v zákulisí“ dohodli na pláne repatriácie.

„Ak necháte loď plynúť v rozľahlom oceáne bez akejkoľvek koordinácie, existuje reálne riziko, že by sa mohla opäť stratiť,“ hovorí pre BBC Nam Sung-wook, bývalý šéf think-tanku Kórejský národný strategický inštitút.

Čo čaká mužov po návrate domov?

Nam verí, že mužov bude režim po návrate dôkladne vypočúvať.  „Budú sa ich pýtať, či absolvovali nejaký špionážny výcvik alebo či začuli niečo citlivé. [Bude to] intenzívny proces zameraný na získanie každej poslednej informácie,“ povedal pre BBC Korean.

Prípad sa pohybuje v šedi medzi humanitárnym rozhodnutím a otázkami ľudských práv. Podľa juhokórejských predstaviteľov by zadržiavanie osôb proti ich vôli mohlo byť porušením medzinárodných štandardov. Kritici ale upozorňujú, že Soul nenechal rybárom možnosť kontaktu s treťou stranou ani prístup k právnemu poradenstvu, aby bolo možné ich úmysel nezávisle overiť.

Hrozí im nútená izolácia či zneužitie propagandou

„Problém je, že Severná Kórea je čierna skrinka. Akonáhle niekoho pošlete späť, prestávate mať akúkoľvek kontrolu nad jeho osudom,“ povedal denníku The Wall Street Journal bývalý juhokórejský veľvyslanec pre ľudské práva a dnes profesor v Soule I Šin-va. Aj podľa neho návrat môže znamenať výsluchy, nútenú izoláciu, alebo dokonca využitie v propagande.

Po skončení vyšetrovania ich možno požiadajú o pomoc pri šírení propagandy. Ich túžba vrátiť sa na sever „posilňuje legitimitu [Kimovho] režimu“, dodáva pre BBC Lim Eul-chul, profesor špecializujúci sa na severokórejské štúdiá na Kyungnamskej univerzite.

Aktivista I Min-bok pre BBC hovorí, že šiestim ľuďom „malo byť dané porozprávať sa s utečencami a dozvedieť sa viac o juhokórejskej spoločnosti“.

„Keby som mal možnosť s nimi hovoriť, povedal by som im pravdu [o medzikórejskej histórii] a varoval by som ich, že by nakoniec mohli čeliť trestu od severokórejského režimu, jednoducho preto, že už zažili život na juhu,“ hovorí aktivista Lee, ktorý zvykol púšťať na sever balóny s letákmi proti Kimovi.

Lee a ďalší aktivisti však očakávajú zásahy zo strany novej juhokórejskej administratívy, ktorá je naklonená angažovanosti.

Analytici nepredpokladajú zbližovanie

Národné zhromaždenie v Soule podľa BBC v súčasnosti rokuje o návrhu zákona, ktorý by zakázal takéto štarty balónov. Niektorí analytici však neočakávajú výrazné zlepšenie vzťahov medzi Kóreami.

Severná Kórea si „vybudovala solídnu spoluprácu“ s Ruskom a teraz „má malú potrebu“ angažovať sa s Juhom, hovorí Celeste Arringtonová, riaditeľka Inštitútu pre kórejské štúdie Univerzity Georgea Washingtona.

Verejná mienka na Juhu tiež naznačuje malý záujem o spoluprácu so Severom, hovorí.

„Existuje teda len málo signálov, ak vôbec nejaké, že by Severná Kórea chcela obnoviť komunikačné linky s Juhom, nieto ešte túžba po zmysluplnom otepľovaní vzťahov.“

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta