Kim posiela 25-tisíc Severokórejčanov do Ruska, idú vyrábať drony. Výmenou získa technologické „know-how“

Severná Kórea podľa TN Nova znovu ukázala, že jej diktátor Kim Čong-un vie byť nielen nepredvídateľný, ale aj mimoriadne praktický. Najnovšie plánuje Pchjongjang vyslať do Ruska až 25-tisíc pracovníkov, ktorí sa budú podieľať na výrobe vojenských dronov. Títo ľudia však nebudú len „robotníckou výpomocou“. KĽDR si od tohto veľkolepého gesta sľubuje niečo omnoho väčšie: vlastnú dronovú budúcnosť.

Podľa viacerých zdrojov už existujú konkrétne plány. Severokórejskí pracovníci by mali zamieriť do Alabužskej špeciálnej ekonomickej zóny v ruskom Tatarstane. Práve tam sa nachádza továreň na výrobu slávnych ruských bezpilotných lietadiel typu „Geraň“.

A hoci tieto drony majú pôvod v Iráne, Rusko ich vo veľkom montuje a posiela na ukrajinský front. Kim chce, aby sa jeho ľudia naučili nielen ich skladať, ale aj ovládať.

Dronová výmena: robota za know-how

Celá výmena je súčasťou nového strategického partnerstva medzi Moskvou a Pchjongjangom, ktoré obe krajiny podpísali v júni 2024. Zmluva počíta aj s vojenskou pomocou „v prípade ohrozenia“, ale momentálne to vyzerá skôr na výmenu pracovnej sily za technológie.

Severná Kórea totiž neponúka svoju pracovnú silu z čistej solidarity. Podľa Kyryla Budanova, šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky, už prebiehajú prípravy na spustenie výroby dronov priamo v KĽDR. Konkrétne ide o modely „Harpyja“ a „Geraň“, ktoré by Kim mohol neskôr používať vo vlastnej armáde – alebo ich predávať.

Zatiaľ čo Rusko dnes produkuje približne 2 000 dronov mesačne, do konca roka chce tento počet zvýšiť na päťtisíc. Ukrajina však má dronovú produkciu rozbehnutú ešte šialenejšie – podľa think-tanku Atlantic Council zvláda vyrobiť až 200-tisíc dronov mesačne, čo Rusko stavia do jasnej nevýhody. Severokórejská výpomoc má túto bilanciu pomôcť vyrovnať.

Od ženistov k dronárom

Nie je to však jediná „pomoc“, ktorú Kim ponúka. Po nedávnej návšteve ruského bezpečnostného šéfa Sergeja Šojgua v Pchjongjangu už Severná Kórea vyslala do Kurskej oblasti 1 000 ženistov a 5 000 armádnych stavbárov. Ich úlohou je opravovať infraštruktúru poškodenú ukrajinskými útokmi. Očividne to však bol len začiatok masívnej pracovnej invázie. Dronová skupina má byť jej pokračovaním.

Spoluprácu oboch režimov posilnila aj obnova najdlhšej priamej vlakovej linky sveta. V polovici júna bol spustený osobný vlak medzi Moskvou a Pchjongjangom, ktorý prejde viac než 10 000 kilometrov za osem dní – bez prestupu. Hoci vlak pôsobí ako relikt minulosti, jeho opätovné nasadenie má úplne pragmatický cieľ: uľahčiť pohyb severokórejských robotníkov do ruských fabrík.

Kým svet sleduje, ako si KĽDR a Rusko čoraz viac vymieňajú nielen úsmevy, ale aj vojenskú logistiku, jeden fakt nemôže nik poprieť: Severná Kórea sa nenápadne dostáva k vojenským technológiám 21. storočia, o ktorých ešte pred pár rokmi len snívala. A robí to spôsobom, ktorý je lacný, efektívny a zároveň šikovne maskovaný ako „výpomoc spojencom“.

Čo z toho má Putin a čo Kim?

Pre Kima je to jasná investícia do budúcnosti – výcvik tisícok robotníkov v ruskej dronovej fabrike mu poskytne know-how, ktoré by inak získaval roky. Získava tak zručnosti, ktoré mu pomôžu modernizovať vlastnú armádu, a možno aj exportovať vlastné drony do spriatelených režimov.

Pre Putina je to pragmatické riešenie problému s nedostatkom pracovnej sily – ruský obranný priemysel ide naplno, ale ľudí niet. Severokórejskí robotníci sú lacní, poslušní a nemajú kam ujsť. Západ zatiaľ len ticho sleduje, ako sa dve autoritárske mocnosti posúvajú bližšie k sebe.

A hoci sa hovorí o „vojenskej pomoci“, ide najmä o to, aby každý z tejto dohody niečo vytrieskal pre seba – zbrane, vedomosti, výcvik, alebo len ďalší odklad vlastného konca.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie