Záhadné signály z vesmíru vedci konečne odhalili. Stopa vedie k tajuplným objektom a mŕtvym hviezdam

Vesmír astronómom opakovane posiela signály, ktoré sa na prvý pohľad správajú zvláštne. Niektoré sa vracajú v presných intervaloch po niekoľkých minútach, iné po hodinách. Časť z nich pulzuje celé desaťročia, ďalšie zmiznú už po niekoľkých dňoch. Práve tieto neobvyklé rádiové záblesky vedci sledujú od roku 2022 a ich pôvod bol doteraz otvorenou otázkou.

Portál Futurism uviedol, že medzinárodný tím vedcov sa zameral na zdroj označený ASKAP J1745. Ide o opakujúci sa rádiový záblesk, ktorý prvýkrát zachytil austrálsky teleskop ASKAP. Vedci ho následne pozorovali viacerými ďalekohľadmi v rôznych častiach elektromagnetického spektra, vrátane röntgenového a rádiového žiarenia.

Výsledky publikované v časopise Nature Astronomy naznačujú, že aspoň časť týchto dlhoperiodických signálov nemusí pochádzať z pulzarov, teda rýchlo rotujúcich zvyškov mŕtvych hviezd. Táto možnosť bola medzi vedcami dlhšie populárna, no nový výskum ju pri ASKAP J1745 oslabuje.

Rádiová Rosettská doska astronómov

Kovi Rose z University of Sydney prirovnal nový objav k slávnej Rosettskej doske, ktorá pomohla rozlúštiť egyptské hieroglyfy. Pre portál napísal „Tak ako slávna Rosettská doska kedysi pomohla učencom rozlúštiť staroegyptské hieroglyfy, tieto dodatočné informácie o ASKAP J1745 pomôžu astronómom lepšie pochopiť záhadu všetkých dlhoperiodických prechodných javov.“

Vedci dospeli k záveru, že ASKAP J1745 je pravdepodobne kataklizmatická premenná hviezda. V jednoduchosti ide o dvojhviezdny systém, v ktorom je jedným objektom biely trpaslík. To je husté jadro hviezdy, ktorá už spotrebovala svoje palivo. Druhá hviezda v systéme mu môže odovzdávať hmotu.

Keď biely trpaslík nasáva materiál zo svojho hviezdneho partnera, vzniká teplo a systém môže vyžarovať röntgenové svetlo. Rádiové pulzy podľa vedcov súvisia s energetickými časticami, ktoré reagujú so silnými magnetickými poľami. Rose vysvetlil „Tu máme dokonalú kombináciu. Dve hviezdy so silnými magnetickými poľami a nabité častice prúdiace k bielemu trpaslíkovi z druhej hviezdy.“

Sedemhodinový výbuch z hlbín vesmíru

Podobne záhadný signál opísala aj stanica BBC. V roku 2025 astronómovia zachytili výbuch z vesmíru, ktorý trval približne sedem hodín. Dostal označenie GRB 250702B a podľa vedcov môže ísť o mimoriadne dlhý príklad gama záblesku.

Gama záblesky sú prudké výbuchy vysokoenergetického žiarenia. Vedci ich zachytávajú pomocou špeciálnych prístrojov, často na kozmických teleskopoch, ktoré sledujú veľkú časť oblohy naraz. Ich história siaha až do 60. rokov, keď ich americké vojenské satelity objavili náhodne pri pátraní po jadrových výbuchoch na Zemi.

Výskumníčka Eliza Neights z NASA Goddard Space Flight Center pre BBC uviedla, že GRB 250702B bol mimoriadny najmä svojou dĺžkou. „Je to najdlhšie trvajúci gama záblesk, aký bol kedy zaznamenaný,“ vysvetlila. Po spojení údajov z piatich vysokoenergetických teleskopov tím zistil, že trval približne 25-tisíc sekúnd.

Vedci skladajú väčší obraz

Bežné gama záblesky vznikajú pri kolapse masívnej rýchlo rotujúcej hviezdy alebo pri zrážke dvoch neutrónových hviezd. V prípade GRB 250702B však tieto vysvetlenia nestačia. Podľa Neights ho najprirodzenejšie vysvetľuje takzvané splynutie s héliovou hviezdou. V takom prípade čierna diera obieha hviezdu, ktorá stratila vonkajšie vrstvy vodíka a zostalo jej husté héliové jadro.

Keď sa hviezda rozpína, čierna diera sa môže dostať do jej obalu a rýchlo ju pohlcovať. Tento proces dokáže vytvoriť výtrysk energie, ktorý trvá nezvyčajne dlho.

Ani jeden objav ešte neznamená, že všetky záhadné signály z vesmíru majú rovnaký pôvod. Vedci však získali dôležitý kúsok skladačky. Rose zhrnul význam výskumu slovami „Každý nový objav nám pomáha poskladať väčší obraz. Túto novú triedu kozmických udalostí ešte len začíname chápať.“

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír