Spánok môže prezradiť viac o tvojej psychike, než čakáš. Vedci mesiace sledovali 23-tisíc ľudí

Dĺžka spánku nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje naše psychické zdravie. Rozhodujúce môže byť aj to, či chodíme spať a vstávame každý deň približne v rovnakom čase.

Rozsiahla štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Scientific Reports, ktorý patrí pod vydavateľstvo Nature, upozorňuje na súvislosť medzi nepravidelným spánkovým režimom, depresiou, úzkosťou a pocitmi osamelosti.

Výskumníci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu (UCSF) a Kalifornskej univerzity v San Diegu (UCSD) analyzovali údaje približne 23-tisíc dospelých. Zistili, že ľudia s menej pravidelným časom zaspávania a vstávania častejšie vykazovali výraznejšie príznaky psychických ťažkostí.

Dôležité pritom bolo, že vedci nesledovali iba niekoľko dní, ale údaje zbierali počas niekoľkých mesiacov.

Vedci sledovali spánok viac ako päť mesiacov

Výskumný tím využil údaje od účastníkov projektu TemPredict, ktorý vznikol v roku 2020. Jeho pôvodným cieľom bolo skúmať, či by údaje z nositeľných zariadení mohli pomôcť odhaliť ochorenie COVID-19 ešte predtým, ako si ľudia všimnú jeho príznaky.

Účastníci nosili inteligentné prstene Oura, ktoré pomocou senzorov zaznamenávali pohyb a vybrané telesné funkcie. Z týchto údajov výskumníci odhadovali, kedy ľudia zaspali a kedy sa zobudili. Ako približuje portál Medical News, každý účastník poskytol v priemere 154 dní záznamov o spánku. Priemerný vek sledovaných ľudí bol 46 rokov a necelú polovicu tvorili ženy.

Raz mesačne zároveň vypĺňali dotazníky, v ktorých hodnotili príznaky depresie, úzkosti a pocitov osamelosti. Vedci následne vypočítali takzvaný Sleep Regularity Index (SRI), teda index pravidelnosti spánku. Ten funguje na stupnici od nuly do sto. Čím vyššie skóre človek dosiahne, tým pravidelnejšie má nastavený čas zaspávania a vstávania.

Výsledky ukázali, že dlhodobé sledovanie môže odhaliť výraznejšie súvislosti než krátkodobé merania. Keď výskumníci porovnali niekoľkomesačné údaje s modelom založeným na typickom jednom týždni, negatívne prepojenie medzi nepravidelným spánkom a psychickým zdravím bolo pri dlhšom sledovaní silnejšie.

Čím nepravidelnejší spánok, tým výraznejšie príznaky

Rozdiely sa ukázali najmä pri porovnaní ľudí podľa intenzity depresívnych príznakov. Účastníci bez depresívnych príznakov alebo s minimálnymi ťažkosťami dosahovali priemerné skóre SRI 84. Pri miernych príznakoch kleslo na 83 a pri stredne závažných na 81. Ľudia so závažnými depresívnymi príznakmi dosiahli priemer iba 75 bodov, vysvetľuje web Neuroscience News.

Podobný trend sa objavil aj pri úzkosti. Ľudia s bežnou úrovňou úzkosti mali priemerné skóre 84, zatiaľ čo pri závažných príznakoch kleslo na 79. Menej pravidelný režim spánku vedci zaznamenali aj u účastníkov, ktorí uvádzali zvýšené pocity osamelosti.

Prvý autor štúdie Severine Soltani vysvetlil, že skóre 84 môže zodpovedať posunu času zaspávania a vstávania približne o hodinu zo dňa na deň. Pri skóre 75 môže byť tento rozdiel bližšie k hodine a pol. Aj relatívne malé každodenné zmeny tak môžu v dlhšom období vytvárať výrazne nepravidelný režim.

Súvislosť môže fungovať oboma smermi

Výskumníci upozorňujú, že výsledky neznamenajú, že nepravidelný spánok priamo spôsobuje depresiu alebo úzkosť. Štúdia totiž sledovala súvislosti medzi jednotlivými javmi, nie jednoznačnú príčinu a následok.

Vzťah môže fungovať oboma smermi. Psychické ťažkosti môžu narúšať spánok a spôsobovať, že človek zaspáva či vstáva v nepravidelných časoch. Zároveň však nestabilný spánkový režim môže prispievať k zhoršovaniu psychickej pohody.

Ashley Mason pripomenula, že ďalšie dlhodobé výskumy naznačujú, že nepravidelný spánok môže v niektorých prípadoch predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu, a nemusí byť iba jeho následkom.

Autori preto chcú v budúcnosti skúmať, či by úprava spánkového režimu mohla pomôcť zlepšiť psychické zdravie. Zaujímať ich bude najmä účinok pravidelného času vstávania a vystavovania sa rannému svetlu. Zatiaľ však ide o smer ďalšieho výskumu, nie o potvrdenú liečbu depresie či úzkosti.