Špičková neurovedkyňa opísala svoju rannú rutinu, ktorá „naštartuje“ mozog. Pár minút tejto aktivity zvládne každý

Rána sú pre niektorých najkrajšou časťou dňa, pre iných zas jeho najťažšou výzvou. Podľa neurovedcov ide o mimoriadne citlivé obdobie, ktoré dokáže ovplyvniť náladu, sústredenie aj motiváciu na celé hodiny dopredu.

Kým mnohí ľudia siahajú hneď po mobile, káve alebo sociálnych sieťach, mozog má podľa odborníkov oveľa jednoduchšie a prirodzenejšie spôsoby, ako sa „naštartovať“. Kľúčom je dopamín, ktorý stojí za motiváciou, učením a vytváraním návykov.

Ako píše CNBC, neurovedkyňa Mia Soviero, ktorá sa podieľala na výskumoch na NYU Langone Health a v Zuckermanovom inštitúte Kolumbijskej univerzity, upozorňuje na časté nedorozumenie okolo dopamínu.

Dopamín si treba strážiť

Nejde o chemickú látku, ktorú by sme mali neustále zvyšovať. Naopak, zdravý dopamínový systém funguje na princípe rovnováhy a prirodzených výkyvov. Mozog sa tak učí, ktoré správanie sa oplatí opakovať a ktoré návyky posilňovať.

Soviero tvrdí, že práve ranné rituály môžu tento systém nastaviť správnym smerom. Jej deň sa nezačína až budíkom, ale už večer predtým, a to dostatočným spánkom. Bez neho totiž mozog nedokáže efektívne regulovať hormóny a neurotransmitery vrátane dopamínu.

Prvým vedomým krokom po zobudení je kontakt so svetlom. Hoci je pre mnohých bolestivé, otvorenie závesov alebo krátky pobyt na dennom svetle má podľa výskumov zásadný vplyv na cirkadiánny rytmus, teda vnútorné biologické hodiny.

Svetlo pomáha potláčať tvorbu melatonínu (hormónu spánku) a zároveň podporuje uvoľňovanie serotonínu, ktorý úzko súvisí s náladou. Práve jeho nedostatok býva spájaný s únavou a sezónnymi depresiami.

Mozog štartuje aktivitou

Nasleduje malá mentálna výzva. Soviero si každé ráno vyhradí pár minút na riešenie sudoku alebo podobnej hádanky. Nejde o výkon, ale o pocit zvládnutia jednoduchej úlohy.

Mozog reaguje na pozitívne a mierne nečakané úspechy vyplavením dopamínu, čo vytvára pocit spokojnosti a motivácie pokračovať v ďalších aktivitách. Rovnaký efekt môže mať aj krížovka, krátke učenie sa niečoho nového či iná drobná výzva.

Dôležitou súčasťou rannej rutiny je aj sociálny kontakt. Jednoduchá správa priateľovi alebo blízkemu človeku pomáha posilniť pocit prepojenia, ktorý je pre ľudský mozog zásadný.

Podľa odborníkov dlhodobá sociálna izolácia zvyšuje riziko depresie, srdcových ochorení aj demencie. Aj krátka interakcia preto môže mať citeľný vplyv na psychickú pohodu.

Tieto návyky sa oplatia

Starnutie mozgu nemusí prebiehať tak rýchlo, ako sa často predpokladá. Najnovší výskum ukazuje, že kombinácia niekoľkých bežných návykov dokáže spomaliť jeho úpadok a v niektorých prípadoch ho „omladiť“ až o osem rokov. 

Štúdia publikovaná v odbornom časopise Brain Communications sledovala viac než sto ľudí v strednom a vyššom veku. Ako sme informovali v nedávnom článku, vedci pomocou magnetickej rezonancie a umelej inteligencie vypočítali takzvaný vek mozgu a porovnali ho s biologickým vekom účastníkov.

Rozdiely boli výrazné. Tí, ktorí dodržiavali viac zdravých návykov, mali mozog v priemere výrazne mladší. Kľúčovú úlohu zohrával kvalitný spánok, schopnosť zvládať stres a udržiavať optimistické nastavenie mysle. Významné boli aj pevné sociálne vzťahy, ktoré mozog stimulujú a zároveň chránia pred negatívnymi dôsledkami osamelosti.

Dôležitým faktorom sa ukázali aj nefajčenie a udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti, najmä v oblasti brucha. Dobrou správou je, že tieto návyky sú dostupné každému a môžu mať dlhodobý vplyv na mentálnu sviežosť aj kvalitu života.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti