Spisy ŠtB končili za Kaliňáka v skartovačke. Ústav pamäti národa neplánuje mlčať

Ústav pamäti národa (ÚPN) podal trestné oznámenie pre skartácie osobných spisov stoviek príslušníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti zo 60. a 70. rokov, informuje ÚPN. Osobné spisy skartovalo ministerstvo vnútra vedome v rokoch 2017 a 2018 a mlčalo o tom.

Išlo o najväčšie hromadné skartácie od konca roku 1989, kedy ich nariadil posledný šéf ŠtB Alojz Lorenc. Na ministerstve vnútra sa tak stalo pred pár rokmi opäť, tentokrát potichu a pod vedením Roberta Kaliňáka zo Smeru, informuje Denník N.

Štát mal utajenú činnosť sprístupniť

Dnes už zničené osobné spisy malo ministerstvo vnútra presunúť Ústavu pamäti národa, ktorý sa totalitnými režimami zaoberá. Ide o verejnoprávnu inštitúciu, ktorá zhromažďuje a spracováva všetky druhy informácií, ktoré sa vzťahujú na obdobie medzi rokmi 1939 až 1989.

Ministerstvo vnútra malo spisy odovzdať v súvislosti so zákonom z roku 2002, ktorý je známy aj ako zákon o pamäti národa.

Okrem ministerstva vnútra tak malo urobiť aj ministerstvo obrany SR, ministerstvo spravodlivosti SR a Slovenská informačná služba. Odovzdať mali dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek, ktoré mali vo vlastníctve, držbe alebo správe.

Pôvodná lehota, ktorá bola šesť mesiacov od účinnosti zákona, bola novelou zákona predĺžená o ďalšie dva mesiace. Uplynula už v roku 2003. Po prevzatí Ústavom pamäti národa by sa stali spisy archívnymi dokumentami a kultúrnym dedičstvom.

Štátu ukladá zákon povinnosť „sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 – 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely„, ako aj „učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony“.

Za likvidáciu podali trestné oznámenie

Po mnohých rokovaniach však skončili spomínané spisy skartované, a preto pristúpili k trestnému oznámeniu, keďže ich nenávratné zničenie považujú za nezákonné a cítia morálnu zodpovednosť.

Išlo o spisy príslušníkov narodených v rokoch 1931 až 1937. Malo ísť o ľudí, ktorí mohli byť aktívni v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, keď štátna služba prenasledovala ľudí kvôli politickým aj náboženským presvedčeniam. Ľudia sa za svoje názory často ocitali vo väzení alebo ich napríklad nútili z Československa odísť.

zdroj: TASR/ Martin Baumann

Ústav pamäti národa sa s podozrením na spáchanie trestného činu obrátil na Okresnú prokuratúru Bratislavu I. To, že boli spisy príslušníkov bezpečnostných zložiek skartované, sa dozvedeli na jednom z vyjednávaní.

Zničili ich vo vyraďovacom konaní. „Dokumenty o činnosti bezpečnosti zložiek štátu sú nenahraditeľným svedectvom o danom historickom období, sú dôležité pre uchovanie pamäti národa a sú tak aj jeho kultúrnym dedičstvom,“ uvádza ústav vo svojom stanovisku, ktoré zverejnili na svojom portáli.

„Len si splnili povinnosť“

Ministerstvo likvidáciu Denníku N vysvetlilo tak, že podľa zákona o archívoch a registratúrach boli povinní realizovať vyraďovacie konanie. Osobné spisy označili za záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty. Ich obsah mala podľa ich slov tvoriť bežná dokumentácia, ktorá sa týkala pracovného pomeru zamestnanca.

Spisy jednoducho vyradili a napokon zlikvidovali. Pri osobných spisoch sa podľa ich slov prihliada na vek odchodu do dôchodku a priemernú dĺžku života. Odporúčaná lehota uloženia je 75 rokov od narodenia zamestnanca, tvrdia. V pláne ministerstva pritom ide o 80 rokov.

Ministerstvo tvrdí, že si len splnili povinnosť a nepovedali, o aké osoby ide. Bývalý minister Robert Kaliňák v skartáciách nevidí nič zvláštne a v danom čase o nich vraj nevedel.

Politická polícia

Štátna bezpečnosť bola aktuálna v rokoch 1948 až 1989, vtedy mala slúžiť ako represívny nástroj na potláčanie základných ľudských práv a slobôd. Robila tak v záujme udržania moci Komunistickej strany Československa.

Išlo o politickú políciu komunistickej strany, ktorá sa podieľala na sledovaní, zatýkaní a vyšetrovaní domnelých aj skutočných odporcov totalitného režimu. „So súhlasom straníckych funkcionárov organizovala Štátna bezpečnosť tiež únosy občanov zo zahraničia a atentáty,“ píše Ústav pamäti národa.

Štátna bezpečnosť bránila Komunistickú stranu Československa do posledných chvíľ aj v čase masových demonštrácií v novembri 1989, píše ÚPN vo výročnej správe Nežnej revolúcie. Minister vnútra ČSSR útvary ŠtB, ktoré pracovali proti vnútornému nepriateľovi, zrušil v januári roku 1990. V polovici februára zrušil aj jednotlivé časti ŠtB, informuje iDnes.cz.