Spoločnosť Anthropic odhalila, ktorí ľudia sú najviac ohrození AI. Tieto profesie pocítia tlak ako prvé

Debata o tom, či umelá inteligencia pripraví ľudí o prácu, je čoraz hlasnejšia. Nová analýza od spoločnosti Anthropic však naznačuje, že realita je zatiaľ opatrnejšia, než sa často tvrdí. Spoločnosť prišla s novým spôsobom merania rizika, ktoré nazýva pozorovaná expozícia. Nehodnotí iba to, čo by jazykové modely teoreticky mohli zvládnuť, ale aj to, na čo sa v praxi skutočne používajú pri pracovných úlohách.

Práve v tom je zásadný rozdiel. Mnohé činnosti sú síce podľa výpočtov technicky zvládnuteľné, no v reálnom pracovnom svete sa ešte nevyužívajú vo veľkom. Dôvodov je viac. Niekde bránia nasadeniu právne obmedzenia, inde potreba špecializovaného softvéru, ľudskej kontroly alebo konkrétnych pracovných postupov.

Anthropic preto upozorňuje, že skutočné rozšírenie AI je stále len zlomkom toho, čo by bolo teoreticky možné. Zistenia však zároveň ukazujú, že 97 percent úloh, pri ktorých sa v predchádzajúcich správach objavilo používanie Claude, patrilo medzi tie, ktoré boli už skôr označené za technicky uskutočniteľné.

Inými slovami, smer vývoja je zrejmý, ale tempo je zatiaľ pomalšie, než naznačujú najradikálnejšie scenáre. Ktoré profesie však tlak pocítia najrýchlejšie? 

Najviac zasiahnuté sú kancelárie

Podľa Anthropic sa najvyššia expozícia sústreďuje najmä v profesiách, ktoré stoja na práci s počítačom, dátami a opakujúcimi sa administratívnymi úlohami. Medzi najviac vystavené povolania patria programátori, pracovníci zákazníckej podpory, ľudia zadávajúci dáta či finanční analytici.

Zistenia ukazujú aj zaujímavý profil týchto pracovníkov. Ľudia v najviac vystavených profesiách bývajú častejšie starší, vzdelanejší, lepšie platení a vo väčšej miere ide o ženy. Tým sa oslabuje predstava, že technologické zmeny zasiahnu predovšetkým nízkokvalifikované miesta.

Na opačnom konci stoja povolania, pri ktorých je vystavenie AI zatiaľ minimálne. Anthropic uvádza ako príklady kuchárov, motocyklových mechanikov, plavčíkov, barmanov, umývačov riadu či pracovníkov v skúšobných kabínkach. Spája ich fyzická prítomnosť, manuálna práca a kontakt s reálnym prostredím.

Nezamestnanosť zatiaľ výrazne nerastie

Najdôležitejšie zistenie správy je pomerne striedme. Anthropic zatiaľ nenašiel systematický nárast nezamestnanosti v profesiách, ktoré sú AI vystavené najviac. Inak povedané, od konca roka 2022 sa neukazuje jasný dôkaz, že by umelá inteligencia už dnes vo veľkom vytláčala ľudí z trhu práce.

Objavil sa však slabší signál pri mladých. Vo vekovej skupine od 22 do 25 rokov sa v silno vystavených profesiách zrejme spomalilo prijímanie nových pracovníkov. Anthropic uvádza pokles miery nástupu do týchto zamestnaní približne o 14 percent oproti obdobiu pred príchodom ChatGPT.

Firma však zároveň upozorňuje, že tento výsledok treba čítať opatrne. Mladí ľudia mohli zostať v iných pozíciách, vstúpiť do menej vystavených profesií alebo pokračovať v štúdiu. Aj preto autori hovoria len o prvom náznaku, nie o jednoznačnom dôkaze.

KVÍZ: 9 z 10 Slovákov pohorí. Dokáž, že patríš do 21. storočia a umelá inteligencia ti nie je cudzia

Skôr pomalá zmena než náhly otras

Správa od Anthropic naznačuje, že tlak AI sa môže najprv prejavovať nie masovým prepúšťaním, ale pomalším rastom povolaní, ktoré sú jej vystavené viac. Tieto profesie majú podľa odhadov slabší výhľad rastu do roku 2034, hoci rozdiel zatiaľ nie je dramatický.

Aj Forbes preto upozorňuje, že katastrofické scenáre o rýchlom zániku práce sú nateraz málo pravdepodobné. V mnohých prípadoch AI zatiaľ skôr zvyšuje produktivitu, než by rovno rušila celé pracovné miesta.

Obraz je teda zatiaľ zmiešaný, ale pomerne jasný. Umelá inteligencia ešte pracovný trh zásadne neprevrátila. Prvé zmeny sa však objavujú najmä v kancelárskych a dátových profesiách, kým fyzická a manuálna práca ostáva zatiaľ výrazne odolnejšia.

Čo si myslí psychologička? 

Rutinné úlohy v administratíve, logistike či výrobe preberajú algoritmy, pracovné procesy sa zrýchľujú a klasické pracovné roly dostávajú nové podoby. Zároveň vznikajú povolania, o ktorých sme pred pár rokmi ani netušili – od AI stratégov cez prompt inžinierov až po odborníkov na integráciu umelej inteligencie do firemných systémov.

„Za najviac ohrozené profesie v najbližších rokoch môžeme považovať tie, ktoré pozostávajú z rutinných a opakujúcich sa úloh, ako sú administratívne činnosti alebo pozície vo výrobe a logistike,“ upozorňuje Žofia Petra Ondrejková, psychologička so zameraním na pracovnú a organizačnú psychológiu, ktorá pôsobí v spoločnosti headmap.

Podľa nej budú automatizáciou a AI ohrozené najmä pracovné miesta, ktoré nevyžadujú vysokú mieru tvorivosti či medziľudských zručností. Rýchly a presný preklad textov môže ohroziť aj tlmočníctvo, zatiaľ čo zákaznícky servis sa transformuje podľa algoritmov schopných zvládať predvídateľné úlohy.

Naopak, najmenej zasiahnuté zostanú profesie, ktoré vyžadujú empatiu, kritické myslenie a osobný kontakt – medzi nimi psychológovia, pedagógovia, zdravotníci či sociálni pracovníci. „Tieto profesie chránia pred automatizáciou schopnosti, ktoré AI momentálne nevie plnohodnotne nahradiť: porozumenie emóciám, hodnotám, medziľudským vzťahom či kontextu,“ zhoduje sa názor Ondrejkovej s výsledkami analýzy. 

Transformácia trhu práce teda neznamená len stratu pracovných miest, ale aj vznik nových príležitostí a potrebu adaptácie. Podľa odborníkov je kľúčové rozvíjať medziľudské zručnosti a odbornú expertízu, ktoré algoritmy nedokážu nahradiť. Ako prežiť na pracovnom trhu v dobe technológií sa dočítaš v celom rozhovore s  odborníčkou Žofiou Petrou Ondrejkovou. 

Čítaj viac z kategórie: Technológie a internet