Srbsko je v stave najvyššej pohotovosti: Nepokoje s Kosovom rastú

Srbské ozbrojené sily boli uvedené do stavu „najvyššej pohotovosti“, v pondelok večer to oznámil srbský minister obrany Miloš Vučevič. Minister poukazuje na stále viac napäté vzťahy so susedným Kosovom, ktoré sa v poslednom čase vyhrotili ešte viac, práve v dôsledku blokád a prípadov streľby. TASR informuje na základe utorkovej správy agentúry AFP.

„Srbský prezident (Aleksandar Vučič)… nariadil srbskej armáde, aby bola na najvyššom stupni bojovej pohotovosti, to znamená na úrovni (pripravenosti) použitia ozbrojenej sily,“ povedal Vučevič. Dodal, že prezident nariadil aj posilnenie tzv. špeciálnych ozbrojených síl, a to zo súčasných 1 500 na 5 000 príslušníkov.

Srbské ministerstvo vnútra zároveň informovalo, že „všetky (armádne) jednotky“ okamžite prechádzajú „pod velenie náčelníka generálneho štábu“. AFP pripomína, že predmetné rozkazy prezidenta Vučiča prichádzajú po tom, ako bol k hraniciam s Kosovom v nedeľu vyslaný práve náčelník generálneho štábu srbských ozbrojených síl Milan Mojsilovič.

Srbské ozbrojené sily boli v ostatných rokoch uvedené do stavu „najvyššej pohotovosti“ pre napätie s Kosovom už viackrát. Naposledy sa tak stalo v novembri po tom, ako Belehrad tvrdil, že viacero dronov z Kosova narušilo jeho vzdušný priestor.

Napätie pre poznávacie značky

Stovky Srbov, rozhorčených zadržaním bývalého policajta podozrivého z účasti na útokoch voči policajtom – etnickým Albáncom, postavili ešte 10. decembra barikády, ktoré ochromili dopravu cez dva hraničné priechody z Kosova do Srbska.

Podľa príslušníkov medzinárodnej mierovej misie pod velením NATO v Kosove (KFOR) sa stavba barikád časovo zhoduje s nárastom prípadov streľby v tejto oblasti. Posledný takýto incident bol zaznamenaný v nedeľu večer.

Napätie na severe Kosova, kde žije prevažne srbská menšina, sa obzvlášť vyostrilo ešte v novembri v dôsledku dlhého sporu týkajúceho sa poznávacích značiek vozidiel. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe legislatívu, ktorá zakazovala Srbom žijúcim v Kosove používať srbské poznávacie značky.

Na protest proti predmetnému zákonu dali výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamestnancov patriacich k tamojšej srbskej menšine. Priština napokon od opatrenia upustila, v dôsledku zmienených masových odchodov z verejných funkcií sa však krajina ocitla v akomsi bezpečnostnom vákuu, uvádza AFP.

Kosovo sa v dôsledku napätej situácie rozhodlo následne tiež odložiť komunálne voľby v obciach so srbskou väčšinou. Pôvodne sa mali tieto voľby konať v polovici decembra, na základe rozhodnutia prezidentky Vjosy Osmaniovej sa však presunuli na apríl.

Mierové sily KFOR zvýšili v ostatných mesiacoch svoju prítomnosť na severe Kosova. K poslednému prípadu streľby, ktorý aktuálne vyšetrujú, tam došlo len v nedeľu večer, a to pri obci Zubin Potok. Výstrely smerovali k jednej z hliadok misie KFOR. K nijakým zraneniam ani materiálnym škodám však nedošlo.

Priština obviňuje z najnovšej eskalácie napätia Belehrad. Tvrdí pritom, že jej severný sused používa všetky dostupné prostriedky na to, aby konal proti ústavnému poriadku Kosova.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad to však odmieta uznať a doteraz ho stále považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.