Štát chce minúť o 7,4 miliardy eur viac. Nový rozpočet vyvolal spor, v hre sú dôchodky aj platy

Verejná správa má v roku 2027 vybrať približne 63,3 miliardy eur, no minúť plánuje takmer 70,8 miliardy. Rozdiel predstavuje zhruba 7,4 miliardy eur. Vláda návrh obhajuje ochranou životnej úrovne a nezvyšovaním daní. Zamestnávatelia, odbory aj samosprávy však po rokovaní tripartity vystúpili s výhradami, ktoré sa týkajú nielen dlhu, ale aj platov či fungovania miest a obcí.

„Je neprijateľné, aby sa sociálny dialóg a sociálni partneri stávali aktérmi a hráčmi týchto politických hier a politickej nestability,“ vyhlásila prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Zamestnávatelia zasa upozorňujú, že zachovanie dnešných výdavkov na dlh môže neskôr priniesť bolestivejšie rozhodnutia. Mestá a obce žiadajú, aby mohli na bežné fungovanie využívať vlastné úspory.

Podklady prišli v nedeľu, rokovať sa malo v pondelok

Prvý spor vznikol ešte pred debatou o konkrétnych sumách. Sociálni partneri dostali materiály v nedeľu 4. októbra večer a prerokovať ich mali už nasledujúce ráno. Ako informovali Noviny.sk, tripartita sa skončila bez dohody.

Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka označil postup za „prejav neúcty k sociálnemu dialógu, neúcty k sociálnym partnerom“. Namietal, že na rozsiahly dokument dostali menej než 24 hodín, navyše počas víkendu.

Uhlerová zdôraznila, že podobný problém nezažíva iba pri súčasnej vláde. Podľa nej ide o dlhodobý spôsob, akým politické vedenie pristupuje k rokovaniam so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.

„Čiže nie je to kritika len k súčasnej politickej reprezentácii, ale kritika smerom k celkovej politickej reprezentácii bez ohľadu na to, či je v opozícii alebo v koalícii,“ povedala.

Podľa jej opisu rokovania minister financií Ladislav Kamenický vysvetľoval rýchly postup potrebou schváliť rozpočet vzhľadom na politickú a spoločenskú situáciu. Uhlerová však žiada, aby pri príprave rozhodovali aj odborné pripomienky.

„My vyžadujeme naozaj odborný sociálny dialóg postavený na fundovaných stanoviskách, na fundovaných analýzach a na našich názoroch, ktoré nie sú ovplyvňované nejakými politickými postojmi alebo politickou situáciou,“ uviedla.

Vláda chce zachovať pomoc. Zamestnávatelia sa pýtajú, kto ju zaplatí

Ministerstvo financií predstavuje návrh ako rozpočet zachovania sociálneho štandardu. Počíta s pokračovaním trinástych dôchodkov, energopomoci aj ďalších sociálnych benefitov. Tvrdí tiež, že nezvyšuje dane a rešpektuje európske fiškálne pravidlá.

Rezort zároveň poukazuje na nepriaznivé vonkajšie podmienky vrátane obchodných sporov, ciel, energetickej situácie a problémov veľkých európskych ekonomík.

Machunka však upozorňuje, že financovať dnešný štandard ďalším zadlžovaním nie je dlhodobé riešenie.

„A toto všetko bude treba zaplatiť, čiže zhoršia sociálny štandard občanov na Slovensku o niekoľko rokov, pretože bude treba tento účet spolu s úrokmi jednoducho zaplatiť,“ povedal na tlačovej konferencii.

Deficit pritom znamená rozdiel medzi príjmami a výdavkami za jeden rok. Celkový dlh je súhrn nahromadených záväzkov. Ak verejná správa míňa viac, ako vyberie, rozdiel musí financovať, spravidla ďalším požičiavaním. S tým sú spojené úroky, ktoré odčerpávajú časť peňazí z budúcich rozpočtov.

Machunkova výhrada teda smeruje k tomu, čo príde po budúcom roku. Zachovanie podpory dnes podľa neho nestačí, ak štát súčasne nerieši, z čoho ju bude platiť neskôr.

Podnikatelia už so zrušením transakčnej dane počítali

Zamestnávateľom v návrhu chýbajú opatrenia, ktoré by podporili investície, podnikanie a rast ekonomiky. Machunka spomenul aj nenaplnené očakávania okolo transakčnej dane.

„Žiadne prorastové opatrenia, ešte aj tie avizované prorastové opatrenia v zrušení transakčnej dane sa nenaplnili,“ uviedol.

Podľa neho firmy berú vyjadrenia členov vlády vážne a premietajú ich do svojich plánov. „Keď člen vlády povie, že sa bude rušiť transakčná daň, tak my to berieme s veľkou vážnosťou a počítali sme s tým v rôznych rozpočtoch, v kalkuláciách a podobne,“ vysvetlil.

Pre podnikateľa môže takáto neistota znamenať, že musí meniť už pripravené výdavky alebo prepočty na ďalší rok. Samotný prísľub neskoršej zmeny mu pri plánovaní najbližších mesiacov nepomôže.

Machunka od vlády očakáva aj prípravu zmien vo fungovaní verejnej správy. Upozornil, že reformy sa nedajú dobre pripraviť zo dňa na deň a ani predvolebný rok by nemal byť dôvodom, aby sa s nimi nezačalo.

„Pre nás je dôležité, aby ten volebný rok nebol len rokom kúrenia a svietenia,“ povedal.

Spor o platy: Ministerstvo nie je školská kuchyňa

Pri platoch sa pohľady zamestnávateľov a odborov rozchádzajú. Machunka kritizoval rast mzdových výdavkov a ako príklad uviedol ministerstvo cestovného ruchu a športu.

„A naozaj nejde o mzdy, ktoré sa týkajú kuchárok v školských zariadeniach, ale ide o napríklad priemernú mzdu, ktorá je na ministerstve športu, ktoré dávno malo byť zrušené a nikdy nemalo vzniknúť, ktorá je zhruba 3 500 eur,“ uviedol. Ide o údaj a hodnotenie, ktoré prezentoval Machunka.

Uhlerová naopak upozornila, že pod označením verejný sektor sa skrývajú veľmi rozdielne profesie aj pravidlá odmeňovania. Debatu podľa nej nemožno viesť iba cez priemerné platy na ministerstvách. „Predtým, ako vynášame súdy, je potrebné pozrieť sa na štruktúru zamestnanosti vo verejnom sektore,“ zdôraznila.

Ako príklad uviedla najnižšiu tarifu vo výške 695 eur. Vysvetlila pritom, že zamestnávateľ musí doplácať do zákonnej minimálnej mzdy. Nízka tarifná suma tak nie je automaticky totožná s konečnou výplatou zamestnanca.

„Čiže vyjednávame o zamestnancoch, ktorým sa platy a tarify nezvyšovali niekoľko rokov a ktorí ledva dosiahnu na minimálnu mzdu,“ povedala Uhlerová.

Odbory teda žiadajú zmenu samotných platových tabuliek. Pre zamestnancov je podstatné, či sa výsledok rokovaní premietne do záväzných pravidiel a následne aj do výplaty.

V tabuľke nula, v rokovaniach stovky miliónov

Podľa Uhlerovej návrh zatiaľ nedáva dostatočne jasnú odpoveď na to, ako bude vyzerať dohodnuté zvýšenie platov.

„Možná dohoda valorizovať platy nie je premietnutá v návrhu štátneho rozpočtu, tam pri valorizácii vidíte nulu. V hlavnej knihe je však indikovaných niekoľko sto miliónov na valorizáciu platov a indikuje to aj zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov,“ uviedla.

Na tlačovej konferencii následne doplnila aj konkrétnu sumu: „Aj dnes na rokovaní odznela suma 330 miliónov priamo na valorizáciu.“

Samotné spomenutie peňazí však podľa odborov nestačí. Potrebujú dohodu, ktorá sa premietne do rozpočtu a do nariadenia vlády upravujúceho tarify.

„Preto sa snažíme dosiahnuť dohodu čo najskôr, aby sa táto pretavila ešte do návrhu štátneho rozpočtu a tak išla aj do parlamentu,“ vysvetlila Uhlerová.

Z jej vyjadrení preto nemožno vyvodzovať, že všetci verejní zamestnanci už majú garantované konkrétne zvýšenie platu. V čase pondelkového rokovania vyjednávanie pokračovalo.

Obce chcú použiť peniaze, ktoré si už odložili

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik upozornil na ďalší problém. Samosprávy podľa neho potrebujú možnosť použiť vlastné úspory na bežné výdavky, čo im komplikujú pravidlá dlhovej brzdy.

„Ale tento rok, pokiaľ bude platiť ústavný zákon, nebudeme môcť do tohto rozpočtu použiť to, čo sme si usporili. Nie deficit, ako vytvára štát, nie dlhy, ako vytvára štát, ale to, čo sme si usporili za minulé roky,“ uviedol.

V praxi spomenul osvetlenie, údržbu zelene, podporu detí a mládeže v športových kluboch či sociálnu pomoc. Pre obyvateľa teda nejde iba o účtovný spor medzi radnicou a ministerstvom. Ide aj o peniaze na služby, ktoré využíva vo svojom meste.

Božik opakovane odmietol interpretáciu, že samosprávy nechcú hospodáriť vyrovnane. „My sa ich nebojíme. My ich desaťročia máme,“ povedal o vyrovnaných rozpočtoch. „Jediná vec, ktorá je v tom zákone zlá, je, že nemôžeme do toho rozpočtu použiť naše vlastné usporené peniaze tak, aby sme mohli plniť bežné výdavky,“ vysvetlil svoju výhradu.

Žiada preto politickú dohodu, ktorá by samosprávam umožnila tieto peniaze využívať. Spor o pravidlá podľa neho nesmie zostať súčasťou súperenia koalície a opozície.