Štát čoraz viac reguluje hriechy Slovákov. Síce to nepomáha, ale kasa sa plní, hodnotí INESS

Európske krajiny chcú zlepšiť zdravie obyvateľov aj tak, že zdania škodlivé produkty alebo k nim obmedzia prístup. Slovensko napríklad nedávno zvýšilo daň z liehu, ale ďalšie krajiny zdaňujú vyššou sadzbou aj sladené nápoje alebo ešte viac obmedzujú prístup k týmto produktom.

Slovensko sa v rebríčku posunulo

V tohtoročnom vydaní indexu hodnotiaceho reguláciu životného štýlu obyvateľov v európskych krajinách Slovensko zaznamenalo zlepšenie. Z aktuálneho vydania indexu vyplýva, že väčšina európskych krajín pokračuje v rozširovaní zásahov do každodenného života svojich občanov.

Ide o zákazy, zvýšenie daní na nežiaduce zvyky, ako je fajčenie, alkohol a sladkosti, ale aj o zložité byrokratické predpisy v škodlivých odvetviach podľa hodnotenia vlád. Skutočným cieľom zvyšovania spotrebných daní však nie je vykompenzovať náklady na zdravotníctvo, ale zvýšiť príjmy štátnej kasy, informoval Inštitút ekonomických a sociálnych analýz (INESS).

Dane z hriechu

Počet krajín, ktoré v súčasnosti uvaľujú daň z hriechu na sladené nápoje, sa viac ako zdvojnásobil z piatich v roku 2017 na dvanásť v roku 2023. Vo väčšine krajín daň na sladené nápoje zahŕňa aj nápoje s umelými sladidlami.

V niektorých krajinách sa zaviedli nové prekážky pri kúpe alkoholu. Írsko, Škótsko a Wales zaviedli minimálne ceny, Litva zvýšila zákonný vek konzumácie alkoholu a Írsko zaviedlo vizuálne bariéry regálov s alkoholom.

Najhoršou krajinou z hľadiska zdaňovania potravín a nealkoholických nápojov zostáva Maďarsko. Poľsko má najvyššiu daň z limonád po zohľadnení príjmov.

Skupina Slovákov môže od štátu získať úver na bývanie s úrokom 1 %. Možnosť, o ktorej tuší málokto

Litva, Nórsko a Fínsko majú najvyššie dane na alkohol v pomere k priemerným príjmom. Nemecko, Česko a Taliansko majú miernejšie predpisy týkajúce sa alkoholu, čo im pomáha zostať krajinami, ktoré ponechávajú občanom v rozhodovaní o svojom životnom štýle viac slobody.

Pätnásť krajín v súčasnosti účtuje dodatočné dane na tekutinu do e-cigariet, čo je takmer dvojnásobok oproti ôsmim krajinám v roku 2017. Niektoré krajiny tieto náplne zdaňujú, hoci neobsahujú nikotín. Predaj e-cigariet obsahujúcich nikotín je úplne zakázaný v Turecku a Nórsku a na vapovanie sa uplatňuje rovnaké obmedzenia ako na klasické fajčenie v trinástich krajinách.

Opatrenia väčšinou fungujú slabo

Napriek zrýchľujúcemu pribúdaniu paternalistických regulácií životného štýlu občanov podľa INESS existuje len málo dôkazov o tom, že takéto politiky sú skutočne účinné. Tieto opatrenia sú v platnosti viac ako desať rokov, súvislosť medzi prísnejšími nariadeniami týkajúcimi sa pitia, stravovania, fajčenia a vapovania a očakávanou dĺžkou života nie je zrejmá.

„Namiesto mikroregulácie spotrebiteľského správania by sa tvorcovia politík mali zamerať na hospodársky rast a prosperitu, aby dosiahli svoj deklarovaný cieľ zlepšiť zdravie svojich občanov,“ tvrdí INESS.

Postavenie Slovenska v indexe pestúnskeho štátu za rok 2023 sa zlepšilo z 23. miesta na 25. miesto. Čím menej bodov krajina získa a čím je v rebríčku nižšie, tým je na tom lepšie. Najhoršie skončilo Turecko, Nórsko a Litva, prvú desiatku uzatvára Poľsko a Švédsko.

Manželia otvorili vlastnú donutériu: Na začiatku bol problém s konkurenciou, ktorá nebola nadšená, že sme sa objavili

Naopak, najlepšie z tridsiatich hodnotených krajín obišlo Nemecko, Česká republika a Taliansko. Index pozostáva z troch hlavných kategórií, a to alkohol, nikotín a jedlo a nápoje. Každá z týchto troch kategórií má rovnakú váhu. Kategória nikotín je rozdelená na tabak a elektronické cigarety s rovnakou váhou pre každú z nich, teda 16,7 percenta.

Každá kategória má niekoľko rôznych kritérií. Za každé kritérium sa udeľujú body, maximálny možný súčet je 100. V Indexe sa hodnotia len politiky, ktoré majú priamy vplyv na spotrebiteľov. Tieto politiky majú v kritériách rôznu váhu, aby odrážali rozsah, do akej miery sú spotrebitelia negatívne ovplyvnení, od relatívne malých nepríjemností až po vysoké dane a úplné zákazy.

Paternalistické politiky zvyčajne znižujú kvalitu života jednotlivca v jednej alebo viacerých oblastiach zvyšovaním cien, stigmatizáciou spotrebiteľov, obmedzovaním výberu, obťažovaním spotrebiteľov, obmedzovaním informácií či znížením kvality výrobkov, uvádza INESS.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality