Štátny kolos s 12 800 zamestnancami potvrdil možnosť hromadného prepúšťania

Len pred niekoľkými týždňami došlo vo vedení Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) k zásadnej zmene. Doterajší generálny riaditeľ Alexander Sako nečakane odstúpil z funkcie z osobných dôvodov a na jeho miesto nastúpil Ivan Bednárik, skúsený dopravný manažér, ktorý predtým pôsobil ako poradca nielen Saka, ale aj ministra dopravy Jozefa Ráža.

Bednárik sa po nástupe vyjadril ambiciózne. „Zmeny, ktorými aktuálne železnice prechádzajú, rozhodne vnímam ako evolučné a spravím všetko preto, aby sa ŽSR zaradili medzi úspešných a moderných správcov infraštruktúry,“ uvádzajú Aktuality.sk.

Z prvých krokov nového vedenia je však jasné, že transformačný proces sa nezaobíde bez bolestivých rozhodnutí. Železnice oficiálne potvrdili, že zvažujú hromadné prepúšťanie. Ako pre Startitup.sk uviedla hovorkyňa spoločnosti Petra Lániková: „Vážne sa zaoberáme možnosťou spustenia režimu hromadného prepúšťania. Nevieme momentálne potvrdiť rozsah či konkretizovať presné počty alebo časový harmonogram, keďže si musíme najprv splniť povinnosti vyplývajúce zo zákonníka práce, ako aj kolektívnej zmluvy.“

V hre je prepustenie stoviek až tisícky zamestnancov

Podľa informácií portálu Aktuality.sk by k prvému kolu výpovedí mohlo dôjsť už počas augusta, pričom o prácu by mohlo prísť približne 380 zamestnancov. Druhá vlna sa očakáva v septembri, tentokrát s možným dosahom na ďalších 120 pracovníkov. O pláne prepúšťania hovoril ešte v apríli aj bývalý riaditeľ Alexander Sako, keď v rozhovore pre Denník N uviedol, že zmena by sa mohla dotknúť 500 až 1 000 zamestnancov. Ako dôvod uviedol nadbytočné a neefektívne pracovné pozície.

K plánom sa vtedy vyjadril aj Marián Pipíš, predseda odborového združenia OZZ GR. V rozhovore pre Aktuality.sk upozornil na paradoxnú situáciu: „Je pravda, že máme príliš veľa ľudí, no na druhej strane aj málo ľudí. Je to veľmi špecifická situácia.“

Podľa neho mnohí zamestnanci zastávajú administratívne pozície, ktoré by bolo možné nahradiť z trhu práce, zatiaľ čo odborníci v teréne chýbajú. Tento pohľad naznačuje, že problém železníc nie je len v počtoch, ale najmä v štruktúre pracovných miest.

Odbory sú v pohotovosti, štát sa zatiaľ neozýva

Hromadné prepúšťanie má na Slovensku presne stanovený právny rámec. Ak chce podnik s viac ako 300 zamestnancami v rámci jedného mesiaca prepustiť najmenej 30 ľudí naraz, musí to nahlásiť ako hromadné prepúšťanie.

„Transakčná daň nás stojí 8 000 eur mesačne.“ Značka Lunter z Banskej Bystrice hlási tržby cez 50 miliónov eur

Železnice, ktoré zamestnávajú približne 12 800 osôb, teda spadajú pod túto legislatívu. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny však zatiaľ žiadne oficiálne oznámenie o hromadnom prepúšťaní neeviduje.

Podľa STVR by mali výpovede zasiahnuť predovšetkým administratívu. Finančné prostriedky, ktoré sa týmto krokom ušetria, majú smerovať na platy pracovníkov v prevádzke a na zlepšenie celkového stavu infraštruktúry. Odborník na dopravu Jiří Kubáček však upozorňuje, že bez komplexných zmien, ako sú modernizácia tratí alebo zatváranie stratových úsekov, budú úspory iba „krvopotné“ a systémovo neúčinné.

Zamestnanci v štrajkovej pohotovosti, rokovania viaznu

Situácia na železniciach sa vyostrila už v júni, keď odborové organizácie pôsobiace pri ŽSR vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Dôvodom je podľa ich vyjadrení neúspešné kolektívne vyjednávanie o odmeňovaní na rok 2025. Podľa výboru Odborového združenia železničiarov zamestnanci „nezapríčinili infláciu, rast cien energií ani nárast cien potravín“ a nemali by niesť dôsledky konsolidačných opatrení štátu.

Železničiari vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Odborové združenie vyzýva vládu k zásahu

Vo svojom vyhlásení odbory adresovali výzvu ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému aj ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi, aby sa do situácie aktívne zapojili. Zároveň deklarovali ochotu ďalej rokovať. ŽSR pre Startitup reagovali, že rešpektujú právo na štrajkovú pohotovosť, ktorá však podľa nich fakticky trvá už od roku 2018. Dodali tiež, že cestujúca verejnosť jej dopady zatiaľ nepocítila.

Zaujímavosťou je, že železnice považujú samotné vyhlásenie štrajkovej pohotovosti počas kolektívneho vyjednávania za neštandardný, hoci nie nezákonný krok. Naďalej však tvrdia, že sa usilujú o dosiahnutie dohody „na základe spoločného konsenzu a vzájomného rešpektu“.

Drahé porovnania a lacná realita

Jedným z argumentov, ktoré stoja za plánmi prepúšťania, je údajná prezamestnanosť. Rastislav Farkaš z Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií pre STVR uviedol, že v porovnaní s okolitými krajinami majú slovenské železnice vyšší počet zamestnancov. Rozdiel má byť oproti Maďarsku približne 30 %, v porovnaní s Českou republikou až 70 %.

Tieto tvrdenia však odborári spochybňujú. Peter Hoffman z Odborového združenia železničiarov pripomína, že porovnávať zamestnanosť medzi krajinami bez zohľadnenia úrovne digitalizácie, infraštruktúry a automatizácie je zavádzajúce.

„Pokiaľ to bude takýto základ, vtedy môžeme povedať, že je tu prezamestnanosť,“ uviedol Hoffman. Dodal, že aj administratíva je súčasťou fungovania železníc a každé miesto by malo byť zhodnotené na základe reálnych potrieb a noriem.

Čo bude nasledovať?

Zatiaľ nie je jasné, koľko zamestnancov skutočne príde o prácu ani kedy presne sa tak stane. Podľa vyjadrenia ŽSR pre Startitup verejnosť bude informovaná ihneď po dokončení interných procesov. Odbory sú pripravené rokovať, no zároveň sa nevzdávajú možnosti pritvrdiť svoj postoj.

Jedno je isté: železnice, ako druhý najväčší zamestnávateľ na Slovensku po spoločnosti Volkswagen, vstupujú do turbulentného obdobia. Zmeny sa môžu dotknúť nielen ich zamestnancov, ale aj celkovej kondície verejnej dopravy na Slovensku.

V čase, keď sa zo všetkých strán hovorí o potrebe ekologickejších a udržateľnejších foriem dopravy, bude dôležité, aby transformácia železníc nezostala len pri prepúšťaní, ale bola súčasťou širšej stratégie obnovy infraštruktúry a zvýšenia konkurencieschopnosti.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska