Štáty EÚ po rokoch schválili historickú dohodu o migrácii. Kto bude utečencov prijímať a kto za nich platiť?

Pred pár týždňami sa krajiny Európskej únie po rokoch konečne zhodli na novej dohode o migrácii. Viacerí lídri túto dohodu označili za „historickú“. Má totiž po prvýkrát zmeniť spôsob, ako sa spracovávajú žiadatelia o azyl.

Švédska ministerka vnútra Maria Stenergardová, ktorá rokovaniam predsedala, v mene predsedníctva svojej krajiny v Rade EÚ pre médiá uviedla, že sa našla „dobrá rovnováha medzi zodpovednosťou a solidaritou“.

Najviac diskutovaným bodom bola zásada solidarity, ktorá udáva nové pravidlá migračnej politiky. Na stránke Rady Európskej únie sa uvádza: „Nové pravidlá spájajú povinnú solidaritu s flexibilitou, aby sa členské štáty mohli rozhodnúť, ako budú do mechanizmu prispievať.“

Spomínané príspevky od členských štátov majú slúžiť na financovanie premiestnenia alebo na alternatívne solidárne opatrenia, ako je nasadzovanie personálu alebo opatrenia zamerané na budovanie kapacít.

Individuálny prístup

Samotný výber opatrenia je na uvážení štátov. „Žiadny členský štát nebude nikdy povinný vykonávať premiestnenia,“ uvádza stránka. Zjednodušene povedané, po novom si štáty môžu vybrať medzi relokáciou, teda prijatím migrantov z postihnutých štátov, finančnými príspevkami a inými alternatívnymi opatreniami solidarity, ktoré sme už vyššie spomenuli.

Čo sa týka minimálnej ročnej sumy, tak tá má byť stanovená na 20 000 eur za premiestnenie, avšak podľa dohody sa môžu sumy v prípade potreby zvýšiť. Tieto peniaze majú následne putovať na pomoc najviac postihnutým krajinám.

Za rok sa má z najviac dotknutých krajín presunúť najmenej 30 000 migrantov, aby vedeli zvládať situáciu na hraniciach. Orgánom, ktoré budú rozhodovať o počte a miestach, kam by jednotliví utečenci mali poputovať, bude rozhodovať Európska komisia.

Kritika zo strany krajín

Dohodu ako takú však kritizujú Holandsko, Rakúsko a Taliansko, ktoré poukazujú na problematiku prijímacích centier a zrýchlených postupov na vonkajších hraniciach EÚ.

V takýchto centrách by mali byť žiadatelia o azyl nachádzať dovtedy, kým sa nezistí, či majú šancu získať azyl v EÚ. V prípade negatívnej odpovede im bude vstup do Únie zamietnutý. Žiadosti o azyl by mali byť spracované v intervale do šiestich mesiacov, ako o tom informuje agentúra TASR.

Na dohode sa členské krajiny zhodli po neuveriteľných ôsmich rokoch, pričom proti návrhu bolo len Maďarsko a Poľsko. Slovensko zastupujúci minister vnútra Ivan Šimko sa hlasovania zdržal.

zdroj: TASR/Gareth Fuller/PA Wire/PA via AP

Nariadenie o riadení azylu a migrácie obsahuje aj opatrenia zamerané na predchádzanie zneužívania zo strany žiadateľa o azyl a sekundárnym pohybom, čo znamená, že stanovuje žiadateľom o azyl povinnosť podať žiadosť v členskom štáte prvého vstupu alebo oprávneného pobytu, tým pádom bráni utečencom vybrať si štát, v ktorom si chce podať žiadosť.

Portál Euronews pripomína, že dohoda padla po tom, ako v minulom roku EÚ prijala viac ako 962 000 žiadostí o azyl, čo je najvyšší počet od roku 2016.

Po odhlasovaní spoločného stanoviska Rady sa môžu začať rokovania s Európskym parlamentom o finálnom znení paktu. Cieľom je dokončiť rokovania do apríla 2024, teda ešte pred eurovoľbami, ktoré sa budú konať v júni. EP už v apríli odsúhlasil svoje pozície ku všetkým aspektom migračnej a azylovej politiky, upozorňuje agentúra.