Stavebný odborník: Životnosť panelákov je 50 rokov, situácia v Prešove je mimoriadnou záťažou

Dnes zasiahla Slovensko obrovská tragédia výbuchu plynu v Prešove. V súčasnosti je podľa informácií Polície SR známe, že 5 ľudí výbuch neprežilo a hasičské záchranné zbory spolu so zdravotníkmi a políciou v Prešove stále zasahujú. Táto udalosť je jedna z najväčších tragédii v meste Prešov.

„V spolupráci s mestom ponúkol Prešovský kraj dočasné núdzové bývanie pre udalosťou postihnuté rodiny a obyvateľov. PSK je v kontakte s krízovým štábom, kde hľadá ďalšie možnosti, ako pomôcť,“ uviedla pre TASR hovorkyňa prešovksého kraja Daša Jeleňová.

Krajská samospráva zároveň podľa jej slov pracuje na vyčlenení finančných prostriedkov na zmiernenie následkov tejto tragédie.

O tom, či sú v súčasnosti panelové domy z čias socializmu bezpečné, sme sa pýtali odborníka zo Slovenskej technickej univerzity Andreja Bartóka. Bartók pracuje na katedre Betónových konštrukcii a mostov.

„Paneláky sú na bežné zaťaženia odolné dostatočne, na mimoriadne zaťaženie je to však veľmi ťažko povedať. Výhodou panelákov je, že sú to veľmi tuhé konštrukcie, je tam veľa stien. Odborne sú tieto konštrukcie nazývané ako krabicové. Od bežných zaťažení by som dramatické poruchy neočakával. To čo sa deje v Prešove je mimoriadne zaťaženie, na ktoré budovy nie sú stavané,“ hovorí pre Startitup Bartók.

Státisícová investícia do panelákov by tak nemala byť pre ľudí v budúcnosti problém, mala by sa však robiť včasná kontrola domov.

Hrozbou je prepájanie kuchýň s inými miestnosťami

Bartók ďalej hovorí, že paneláky sú zo statického hľadiska prispôsobné na najbližšie desiatky rokov. Dokonca aj tie, ktoré boli postavené za čias tuhého socializmu.

V súčasnosti sú podľa odborníka normy pre stavbu domov prísnejšie, ale v minulosti bola pracovná disciplína nižšia. „Panel s panelom sa spája na mieste stavby. Často sa to robilo v zime a spájanie panelov pri nízkych teplotách môže byť rizikové,“ vysvetľuje si Bartók.

Po 50 rokoch by sa mala podľa Bartóka previesť na paneláku diagnostika a v príapde nutnosti je potrebné budovu zosilniť, ako napríklad v prípade najstaršieho paneláku v Bratislave na Kmeťovom námestí, ktorý má 70 rokov.

„Zhotovanie otvorov do nosných stien paneláku vidím ako väčšiu hrozbu. Dnes je moderné prepájať kuchyňu s inými miestnosťami a často to robia ľudia na vlastnú päsť bez statika. Toto je väčšie nebezpečenstvo ako fakt, že budovy majú svoje roky,“ myslí si Bartók.

Bartók ďalej pripomína, že statiku najviac ovplyvňuje degradácia panelu a výstuže. Výstuž koroduje a čím je životné prostredie agresívnejšie, tak cez betón sa dostáva isté materiálne porušenie. Nemalo by to však vadiť a mať dramatický dopad.

„Keď sa dom zateplí, tak bežné prevádzkové podmienky sú pre panelové domy úplne dostatočné,“ uzatvára Bartók.