Stodolu premenili na unikátne bývanie na 42,5 m². Namiesto drahého búrania zvolili netradičné riešenie (FOTO)

Väčšina ľudí, ktorí zdedia alebo kúpia starú vidiecku usadlosť, rieši rovnakú dilemu. Prerobiť pôvodnú obytnú časť a riskovať, že sa z domu vytratí všetko, čo ho robilo zaujímavým, alebo stavať nanovo vedľa.

Českí architekti z ateliéru Facha architekti zvolili v obci Brtev pri Lázniach Bělohrad tretiu cestu. Do starej stodoly jednoducho vložili samostatný objekt, ktorý sa jej vôbec nedotýka.

Projekt s prostým názvom Krabice ve stodole dokončili vlani a napriek tomu, že úžitková plocha zástavby má len 42,5 štvorcového metra, ide o jednu z najzaujímavejších adaptácií hospodárskej stavby, aké v Česku za posledný rok vznikli.

Zadanie sa počas návrhu úplne otočilo

Projekt vznikol ako priestor na sezónny pobyt investora v rámci vidieckej usadlosti, ktorú využíva jeho rodina. Pôvodné zadanie bolo pritom otvorené a smerovalo niekam inam. „Pôvodné úvahy smerovali k rekonštrukcii obytnej časti usadlosti, postupne sme však dospeli k návrhu novej samostatnej jednotky vnútri stodoly,“ opisujú architekti Matěj Nepustil, Martin Chlanda, Andrea Sobotková a Jana Fischerová.

Práve tento posun je na celom projekte to najzaujímavejšie. Namiesto toho, aby sa nový program natlačil do historických múrov a poznačil ich, dostal vlastnú škrupinu. Stará stodola so zastavanou plochou 150 štvorcových metrov tak zostala nedotknutá a slúži ako obal.

Projekt Krabica v stodole ukazuje, ako využiť potenciál starých budov

GALÉRIA+ 23

Nový objekt je konštrukčne úplne nezávislý

Zásadným princípom návrhu bol rešpekt k existujúcej stavbe a zachovanie jej autentickej podoby. Nový objekt preto funguje ako jasne čitateľný, súdobý vklad, ktorý zostáva konštrukčne nezávislý od pôvodnej stodoly. Nič sa nezasekáva do starých múrov, nič sa nebúra.

Výsledkom je jednoduchý drevený kváder s čiernou asfaltovou obálkou. Jeho forma vychádza z geometrie priestoru stodoly, no zároveň pracuje s napätím medzi starým a novým. Tmavá obálka vo vnútri drevenej stodoly nepredstiera, že tam bola odjakživa. Naopak, hlási sa k tomu, že je pridaná.

Vstavaná časť je navyše mierne zdvihnutá nad pôvodnú podlahu stodoly, ktorá pod ňou voľne prechádza. Ide o detail, ktorý ľahko prehliadneš, ale práve on drží celý koncept pokope. Objekt v stodole nesedí, skôr v nej stojí ako nábytok v miestnosti.

Pohľad na staré jablone určil celú dispozíciu

Dôležitým motívom sa stal priehľad mlatom cez otvorenú stodolu smerom do záhrady so starými jabloňami a ďalej do krajiny. Táto os sa premietla do dispozície aj do umiestnenia veľkého panoramatického okna a jedálenského stola.

Znie to ako architektonická poetika, v praxi to však znamená celkom konkrétnu vec. Keď sedíš pri stole, nepozeráš sa na stenu stodoly, ale cez otvorený priestor rovno do záhrady. Stodola tu funguje ako rám, ktorý výhľad orámuje a zároveň ho dávkuje.

Pred objektom vznikol betónový koberec plynulo nadväzujúci na dvor. Vytvára prechod medzi exteriérom, otvoreným priestorom stodoly a samotným interiérom, takže hranica medzi vnútrom a vonkajškom nie je jedna čiara, no postupné pásmo.

Vnútri vládne brezová preglejka

Vnútorný priestor je riešený lapidárne, s minimom výrazových prostriedkov a dôrazom na prirodzenú materialitu. Prevláda brezová preglejka doplnená načierno prefarbenou MDF doskou, ktorá je použitá na vstavanom bloku kuchyne, kúpeľne a úložného priestoru. Vstavaný nábytok dodala dielňa Aman Original, oceľové schodisko a zámočnícke prvky má na svedomí miriki studio.

Materiálová paleta má teda dva prvky a tým to končí. Svetlé drevo a čierny blok. Práve toto zúženie je pri malých priestoroch obvykle rozdiel medzi tým, či pôsobia vzdušne, alebo stiesnene. Sústredenie všetkých technických funkcií do jedného bloku navyše uvoľňuje zvyšok pôdorysu, ktorý má v hrubej podlažnej ploche len 50 štvorcových metrov.

Fasádu si architekti robili sami

Architekti považujú za podstatnú súčasť udržateľnosti projektu samotný fakt, že ide o adaptáciu existujúcej stavby namiesto novej výstavby. Je to prístup, ktorý sa v posledných rokoch presadzuje čoraz viac. Najekologickejšia budova je totiž tá, ktorá už stojí, a jej opätovné využitie ušetrí obrovské množstvo takzvanej zabudovanej energie.

Veľkú časť prác pritom architekti vykonávali osobne, vrátane fasády a dokončovacích prác, a časť opráv na stodole si robil sám investor. To v praxi znamená nielen nižšie náklady, ale aj iný vzťah k výslednej stavbe.

Ateliér, ktorý verí, že veľkorysosť nesúvisí s rozmermi

Facha architekti sú štvorčlenný ateliér, ktorý si zakladá na intenzívnej účasti v celom procese od štúdie až po dokončenie stavby, na ktorej realizácii sa často sám podieľa. Bavia ich prestavby, úpravy a adaptácie existujúcich stavieb.

Väčšinu ich projektov tvorí rodinné bývanie alebo miesto na sezónnu rekreáciu, navrhujú však aj verejné priestranstvá či menšie urbanistické celky a sú otvorení ďalším typológiám, mierkam aj zadaniam presahujúcim samotnú architektúru.

„Veríme, že veľkorysosť nesúvisí s rozmermi stavby,“ uvádzajú architekti. Ich navrhovanie sa opiera o racionálnu analýzu, za nenahraditeľnú však považujú intuíciu a vášeň, ktorá je podľa nich často dôležitejšia než exaktné parametre.

„V stavbách nevidíme len formu, konštrukciu a materiály, ale aj ľudí a ich príbehy.“

Krabica v stodole je presne tým typom projektu, ktorý toto tvrdenie potvrdzuje. Nejde o veľkú ani drahú stavbu, no o presne premyslený zásah, ktorý zo starej hospodárskej budovy urobil miesto na bývanie bez toho, aby jej vzal čokoľvek z jej pôvodnej podoby.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra