Stojíme pred érou „hacknutých“, manipulovateľných ľudí. Je to recept na diktatúru, varuje svetoznámy spisovateľ

Aj keď si to občas neuvedomujeme, umelá inteligencia má čoraz väčší dosah. Yuval Noah Harari prišiel s tvrdením, že ak nechceme, aby veľké spoločnosti ovládali ľudí, mali by sme ju začať regulovať.

Ako Harari v rozhovore pre CBS News povedal, krajiny a spoločnosti, ktoré kontrolujú najviac údajov, môžu ovládať svet. Práve preto vyzýva svetových lídrov, aby začali regulovať snahy veľkých korporácií o zber údajov.

zdroj: CBS News/60 Minutes

Najvplyvnejší svetový intelektuál

Profesor Yuval Noah Harari je historik, filozof a autor kníh Sapiens: Stručná história ľudstva, Homo Deus: Stručná história zajtrajška, 21 lekcií pre 21. storočie a Sapiens: Grafická história.

Ako uvádza jeho oficiálna stránka, týchto kníh sa predalo viac ako 35 miliónov kópií v 65 jazykoch, dôsledkom čoho je považovaný za jedného z najvplyvnejších svetových verejných intelektuálov.

Harari sa narodil v Izraeli v roku 1976, doktorát získal na Oxfordskej univerzite v roku 2002 a v súčasnosti prednáša na Katedre histórie na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.

V roku 2019, po medzinárodnom úspechu jeho kníh, Yuval Noah Harari a Itzik Yahav založili Sapienship – spoločnosť so sociálnym vplyvom s projektami v oblasti zábavy a vzdelávania. Hlavným cieľom Sapienship je zamerať verejnú diskusiu na najdôležitejšie globálne výzvy, ktorým dnes svet čelí.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Yuval Noah Harari (@yuval_noah_harari)

Svoje osobné životy odovzdávame súkromným subjektom

Harari verí, že rýchlo rozširujúca sa umelá inteligencia by mohla viesť k populácii „hacknutých ľudí“. Uviedol to v relácii CBS News s názvom 60 Minutes.

„Nabúrať ľudskú bytosť znamená spoznať túto osobu lepšie, ako ona pozná sama seba,“ povedal s tým, že na základe toho môžu s človekom stále viac manipulovať.

Za jadro problému považuje technologické spoločnosti, ktorých pointa spočíva v zbieraní obrovského množstva údajov o ich používateľoch.

Problém sa však dotýka aj priamo populácie. V konečnom dôsledku sú to ľudia, ktorí svoje osobné životy čoraz viac odovzdávajú súkromným subjektom. Podľa Harariho však poväčšine nevieme, že to nemusí mať dobrý dopad.

Pandémia ako brána k zberu údajov

„Netflix nám hovorí, čo máme pozerať, a Amazon nám hovorí, čo si máme kúpiť,“ povedal v relácii. Ako pokračuje, v priebehu niekoľkých desiatok rokov by sme mohli prísť až do takej situácie, že by nám takéto algoritmy mohli povedať, čo máme študovať, kde pracovať a dokonca aj koho voliť.

Svet sa podľa neho čoraz viac rozdeľuje na sféry zberu dát. „V studenej vojne sme mali železnú oponu. Teraz máme kremíkovú oponu, teda že svet je čoraz viac rozdelený medzi USA a Čínu,“ hovorí Harari.

V relácii načrtol aj problematiku pandémie. Poukázal na to, že pandémia otvorila dvere ešte rušnejšiemu zberu našich údajov.

„Sú to údaje o tom, čo sa deje v mojom tele. Práve korporácie a vlády zbierajú údaje o tom, kam ideme, s kým sa stretávame, aké filmy pozeráme. Ďalšou fázou je sledovanie, ktoré sa nám dostane pod kožu,“ varuje.

zdroj: Unsplash/Possessed Photography

Recept na diktatúru? Zber dát na jednom mieste

Harari v relácii vyzval krajiny, aby brali hrozbu silnejúcej umelej inteligencie vážne, pričom navrhol, aby boli zavedené jasné a prísne mantinely. Podľa neho sa tým zabezpečí, že údaje nebudú využívané na manipuláciu verejnosti.

„Samozrejme, teraz sme v bode, keď potrebujeme globálnu spoluprácu. Nemôžete regulovať výbušnú silu umelej inteligencie na národnej úrovni,“ povedal Harari.

Ako pokračuje, ďalším kľúčovým pravidlom je, že vždy, keď sa zvýši dohľad nad jednotlivcami, mal by sa zvýšiť aj dohľad nad korporáciou, vládami a ľuďmi na vrchole.

„A tretí princíp je, že nikdy nedovoľte, aby sa všetky údaje sústredili na jednom mieste. To je recept na diktatúru,“ skonštatoval na záver. Vzostup umelej inteligencie má podľa neho aj pozitívnu stránku, ale iba ak bude sprevádzaná reguláciou.