Strach je v tejto situácii úplne prirodzený a žiadúci, to však neplatí o panike, tvrdí psychológ

Na to, či je takéto správanie sa Slovákov bežné, ale aj čo to o nás naozaj vypovedá, sme sa pýtali klinického psychológa Martina Milera, ktorý bol niekoľko rokov členom Rady a Prezídia Slovenskej komory psychológov, v ktorej zastával aj post prezidenta. 

Ako vnímate fakt, že ľudia začali vo veľkom vykupovať obchody?

Do istej miery je to pochopiteľná reakcia vzhľadom na okolnosti v ktorých žijeme. Je pochopiteľné, že ak vnímame nebezpečenstvo, tak sa začíname správať inak, lebo to nám pomáha prežiť. Samozrejme dôležitá je miera. Je iné nakúpiť si o čosi viac než bežne, s tým, aby nám v prípade potreby, potraviny vydržali na dva, tri týždne. Iné je nakúpiť si na pol roka vopred. Zároveň môžem povedať, že v obchodoch v našom okolí je stále dostatok potravín, to čo je vykúpené sú dezinfekčné prostriedky. Tie sa síce nepokazia, ale je naozaj otázkou či je nevyhnuté zásobiť sa na mesiace vopred.

zdroj: pexels.com

Je v poriadku, že mnoho ľudí reálne pociťuje strach a to aj napriek tomu, že odborníci tvrdia, že nie je sa čoho obávať?

Opäť je to celkom dobre zrozumiteľné. Áno zatiaľ sa zdá, že CVOID-19 nie je taký smrtiaci ako bol SARS, ale zdá sa aj to, že je výrazne horší než bežná chrípka. To čo je však úplne nové je fakt, že väčšina z nás toto ochorenie ešte „neabsolvovala“ a teda nemáme osobný zážitok a nevieme ani odhadnúť, ako bude náš vlastný organizmus na vírus reagovať. V takomto kontexte je strach úplne prirodzený a povedal by som žiadúci, lebo nás môže ochrániť. To však úplne neplatí o panike.

zdroj: archív Startitup

Premýšľal som nad metaforou, ako to lepšie vyjadriť. Povedal by som, že v takýchto prípadoch sa dá ľudské správanie rozdeliť do troch kategórií. Panické, bezohľadné a zodpovedné. Skúsme si to predstaviť v prípade prechádzania cez cestu.

Človek s panickým strachom z áut, bude donekonečna stáť na okraji vozovky. Aj napriek tomu, že žiadne auto nepôjde bude sa báť prejsť, lebo čo ak na ceste spadne, čo ak nebude vedieť vstať, čo ak čokoľvek. Môže sa zdať, že taký človek je ochránený. Áno, ale nikam sa nepohne a navyše nevie či ho nezrazí nezodpovedný cyklista idúci po chodníku.

Bezohľadný človek je presvedčený, že jemu nebude nikto nič nariaďovať. On si bude chodiť kedy chce a ako chce a tak bude prechádzať cez cestu kedykoľvek nehľadiac na premávku. Nie len, že ohrozuje seba, ale aj tých, ktorí sa budú snažiť zrážke s ním vyhnúť a je len otázka času kedy to zle dopadne.

Človek, ktorý sa správa zodpovedne príde na okraj vozovky, presvedčí sa či je bezpečné prejsť a ak áno tak prejde. Neohrozuje ani seba, ani iných. Jeho správanie je do istej miery motivované strachom, ale strachom, ktorý je zrozumiteľný a primeraný situácii.

Predpokladám, že odborníci tvrdia, že sa nie je čoho obávať v tom prípade, ak sa budeme správať zodpovedne, podobne ako pri prechádzaní cez cestu.

Ja takáto hromadná panika bežná u všetkých ľudí, alebo sú Slováci a Česi v niečom špecifickí?

Začiatkom týždňa som hovoril so známym, ktorý žije na Novom Zélande. Keď mi opísal situáciu, ktorá tam je, vyzeralo to akoby hovoril o našich krajinách. Správanie ľudí je v zásade všade veľmi podobné. Výnimkou sú krajiny, ktoré zažili SARS, tam má obyvateľstvo skúsenosť a správa sa inak. Samozrejme niektoré krajiny vedia účinnejšie v takýchto situáciách vynútiť poslušnosť obyvateľov voči vládnym nariadeniam.

zdroj: archív Startitup

Čo toto správanie hovorí o Slovákoch a ich mentalite?

Ako som uviedol vyššie, dá sa povedať, že sme na tom podobne ako ostatné národy. To v čom je možno rozdiel je, že máme tendenciu veľa vecí zvaľovať na tých „hore“. Raz sa nám zdá, že konajú prirýchlo a obmedzujú nás a hneď v zápätí ich obviníme z toho, že nič nerobia, konajú neskoro sú neschopní. Nuž dôležité je, aby sme v prvom rade boli všetci zodpovední, lebo teraz už ani tak nejde o to byť zodpovední len za seba, ale aj voči druhým a to sa pri panike ani pri bezohľadnosti nedá.