Štúdia z Harvardu spája blízkosť jadrových elektrární s úmrtnosťou na rakovinu. Vedci volajú po ďalšom skúmaní

  • Vedci analyzovali údaje z rokov 2000 až 2018 a videli vyššiu úmrtnosť na rakovinu bližšie k jadrovým elektrárňam
  • Hovoria o súvislosti, nie dôkaze príčiny
jadrová elektráreň v Mochovciach
  • Vedci analyzovali údaje z rokov 2000 až 2018 a videli vyššiu úmrtnosť na rakovinu bližšie k jadrovým elektrárňam
  • Hovoria o súvislosti, nie dôkaze príčiny
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Bežná predstava hovorí, že jadrové elektrárne sú pre ľudí v okolí bezpečné, ak nerátame výnimočné havárie. Najnovšia celoštátna analýza z USA však priniesla výsledky, ktoré túto tému znovu otvárajú.

Výskumníci z Harvard T.H. Chan School of Public Health zistili, že okresy nachádzajúce sa bližšie k fungujúcim jadrovým elektrárňam mali vyššiu úmrtnosť na rakovinu ako okresy vzdialenejšie. Informuje o tom portál Futurism, pričom práca vyšla v časopise Nature.

Autori zároveň upozorňujú, že ide o súvislosť, nie o dôkaz príčiny. Výsledky samy osebe neznamenajú, že elektrárne rakovinu spôsobujú. Podľa tímu sú však natoľko výrazné, že si vyžadujú ďalšie podrobné skúmanie.

Ako výskumníci pracovali s dátami a čo znamená kontinuálna blízkosť

Podľa ScienceDaily ide o prvú celoštátnu štúdiu 21. storočia, ktorá skúmala vzťah medzi vzdialenosťou od jadrových elektrární a úmrtnosťou na rakovinu naprieč všetkými okresmi v USA. Výskumný tím analyzoval údaje za roky 2000 až 2018.

Údaje o úmrtnosti na rakovinu pochádzali z CDC a informácie o polohe a prevádzke elektrární z U.S. Energy Information Administration uvádza ScienceDaily. Tím vedcov sa snažil získať širší obraz, než aký dávajú lokálne štúdie jednej elektrárne a jej okolia.

Kľúčom bol prístup nazývaný kontinuálna blízkosť. Prakticky to znamená, že sa neporovnával len jeden zdroj a jeho bezprostredné okolie, ale zohľadnil sa kombinovaný vplyv viacerých jadrových elektrární v dosahu daného okresu. Zároveň sa do modelu zahrnuli faktory, ktoré môžu úmrtnosť ovplyvňovať aj bez súvisu s jadrom.

ScienceDaily uvádza napríklad vzdelanie, príjem domácností, rasové zloženie, priemernú teplotu a vlhkosť, prevalenciu fajčenia, BMI a vzdialenosť k najbližšej nemocnici. Cieľom bolo znížiť riziko, že výsledok bude iba odrazom iných rozdielov medzi regiónmi.

Čo ukázali výsledky a pre koho bol vzorec najsilnejší

Aj po zohľadnení týchto premenných zostal podľa autorov viditeľný rovnaký trend. Okresy, ktoré boli bližšie k fungujúcim jadrovým elektrárňam, mali vyššiu úmrtnosť na rakovinu než vzdialenejšie okresy, pričom vzorec bol najvýraznejší u starších dospelých uvádza ScienceDaily.

Výskumníci odhadli, že počas sledovaného obdobia bolo s blízkosťou k jadrovým elektrárňam spojených približne 115 000 úmrtí na rakovinu v USA, teda asi 6 400 ročne uvádza ScienceDaily.

Seniorný autor Petros Koutrakis podľa oboch zdrojov zdôraznil, že riziko sa znižuje so vzdialenosťou.

Jeho vyjadrenie ScienceDaily cituje takto „naša štúdia naznačuje, že život v blízkosti jadrovej elektrárne môže niesť merateľné riziko rakoviny, ktoré sa so vzdialenosťou znižuje. Odporúčame viac štúdií, ktoré sa budú venovať vplyvom jadrových elektrární na zdravie“. Zároveň pripomína, že jadro sa v súčasnosti často propaguje ako nízkouhlíkové riešenie v energetike, a preto je dôležité mať jasnejší obraz aj o možných zdravotných súvislostiach.

Prečo to ešte nie je dôkaz príčiny a čo hovoria údaje o radiácii

Autori upozorňujú na limity. Podľa ScienceDaily a Futurism analýza nezahŕňala priame merania radiácie pri každej elektrárni a pracovala s predpokladom, že všetky elektrárne môžu mať podobný vplyv. Štúdia tiež neidentifikuje mechanizmus, ktorý by vysvetľoval zistený vzťah. Práve mechanizmus je pritom kľúčový, ak sa má súvislosť posunúť bližšie k príčinnej interpretácii.

V diskusii o jadre sa prirodzene objaví otázka radiácie. Futurism pripomína argument amerického regulátora NRC, podľa ktorého by človek žijúci do 50 míľ od jadrovej elektrárne dostal priemernú ročnú dávku približne 0,001 milirému, pričom priemerná expozícia z prirodzených zdrojov je okolo 300 milirémov ročne.

Práve tento kontrast je dôvod, prečo nová štúdia vyvoláva otázky a nie definitívne odpovede. Výsledok zatiaľ znamená najmä to, že sa objavil signál na úrovni populácie. Ďalším krokom by podľa autorov mali byť presnejšie výskumy s meraniami pri jednotlivých lokalitách a s lepším rozlíšením možných vysvetlení.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: Futurism, Science Daily, Nature

Najnovšie videá

Trendové videá