Slovensko má možnosti, ako zmeniť 5-dňový pracovný týždeň. Vedci vypočítali optimálny počet hodín na prácu

Tradícia piatich pracovných dní a dvoch dní voľna je hlboko zakorenená v našej spoločnosti už desaťročia. V modernej dobe však čoraz častejšie rezonuje otázka, či je tento systém pre psychické aj fyzické zdravie človeka skutočne tým najvhodnejším. Zatiaľ čo štandardný 40-hodinový pracovný týždeň zostáva v mnohých krajinách pevným pilierom, odborníci, ekonómovia a progresívne firmy sa čoraz intenzívnejšie pozerajú na alternatívy, ktoré by priniesli lepšiu rovnováhu medzi osobným životom a pracovnými povinnosťami. Diskusia o skracovaní pracovného času sa naplno rozprúdila aj na Slovensku, kde však naráža na špecifickú legislatívu a realitu trhu práce.

Ideálny pracovný týždeň podľa vedcov a ekonomických modelov

Hľadaním odpovedí na to, koľko by sme mali vlastne pracovať, sa zaoberali aj ekonómovia z americkej Duke University. Pomocou špeciálneho ekonomického modelu analyzovali dáta od zamestnancov v Nemecku s cieľom zistiť, aký časový rozsah v práci zabezpečí optimálny pomer medzi kariérou a voľným časom. Výsledky ukázali, že ideálna dĺžka pracovného týždňa by sa mala pohybovať na hranici približne 37 hodín. Podľa tejto analýzy totiž viac ako dve tretiny zamestnancov na plný úväzok pracujú dlhšie, než by si pri svojej reálnej hodinovej mzde skutočne priali. Mierne skrátenie pracovného času by tak preukázateľne prispelo k vyššej životnej spokojnosti.

Na negatívne dôsledky prehnane dlhého pracovného času dlhodobo upozorňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia. V spoločnej analýze s Medzinárodnou organizáciou práce sa uvádza, že pravidelné pracovné zaťaženie v rozsahu 55 a viac hodín týždenne dramaticky zvyšuje riziko vzniku ischemickej choroby srdca a mozgovej príhody v porovnaní s bežným 35- až 40-hodinovým týždňom. Pozitívne efekty kratšieho pracovného času potvrdzujú aj rozsiahle dáta. Vedecká štúdia publikovaná v odbornom časopise Nature Human Behaviour, ktorá sledovala takmer 2 900 zamestnancov naprieč 141 organizáciami, priniesla zistenia, že zavedenie štvordňového pracovného týždňa bez akéhokoľvek zníženia mzdy viedlo k preukázateľnému zlepšeniu duševného aj fyzického zdravia a k nárastu celkovej pracovnej spokojnosti.

Ako funguje 4-dňový model podľa slovenského Zákonníka práce?

Na Slovensku zatiaľ neexistuje plošne nariadený ani zákonom prikázaný štvordňový pracovný týždeň. Zákonník práce však zamestnávateľom aj zamestnancom poskytuje značnú flexibilitu v tom, ako si 40-hodinový (resp. 37,5-hodinový) týždenný fond práce rozvrhnú. V slovenskej praxi sa v tejto súvislosti najčastejšie skloňujú dva rôzne modely

Prvým je takzvaný stlačený pracovný týždeň (4 × 10 hodín). V tomto režime zamestnanec odpracuje plných 40 hodín týždenne, ale namiesto piatich dní si pracovnú záťaž rozloží do štyroch dní po 10 hodín, vďaka čomu získava piatok ako tretí deň voľna. Mzda pritom zostáva v stopercentnej výške, keďže odpracovaný fond hodín sa neskracuje. Slovenský Zákonník práce takýto režim umožňuje v rámci nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času, avšak denný zmenový limit nesmie presiahnuť 12 hodín.

Dôchodok už v 20-ke: Generácia Z odmieta drieť do staroby, zavádza nový trend

Druhým, oveľa populárnejším, no v praxi zatiaľ menej rozšíreným modelom je skrátený pracovný týždeň bez zníženia platu (známy aj pod skratkou 100-80-100). Ide o princíp, kde zamestnanec odpracuje 80 % pôvodného času (teda 32 hodín rozložených do 4 dní), dostáva 100 % platu, no odovzdáva 100 % výkonu. Na Slovensku ho zavádzajú najmä technologické firmy, softvérové štúdiá či nadnárodné korporácie ako dobrovoľný zamestnanecký benefit na prilákanie špičkových talentov.

Realita a výzvy na slovenskom trhu práce

Diskusie o flexibilnejšom pracovnom čase narážajú na Slovensku na odlišnú štruktúru hospodárstva. Slovenský trh práce je silne naviazaný na priemyselnú výrobu, automobilový sektor a nepretržité prevádzky. Pri výrobnom páse nie je možné jednoducho skrátiť pracovný čas o pätinu bez toho, aby to okamžite neovplyvnilo celkovú produkciu alebo bez nutnosti prijať nových ľudí. Zamestnávateľské zväzy a asociácie opakovane upozorňujú, že v čase dlhodobého nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily by plošné skracovanie pracovného týždňa prinieslo obrovské logistické a finančné komplikácie.

Napriek týmto prekážkam progresívne firmy dokazujú, že ak je proces správne nastavený, skrátený pracovný týždeň dokáže zvýšiť efektivitu, znížiť fluktuáciu a zlepšiť lojalitu zamestnancov.