Superodpočet zachránil firmám 56 miliónov eur: Slovensko však v inováciách zaostáva pod hranicou 1 % HDP

Slovensko má k dispozícii nástroj, ktorý firmy v zahraničí považujú za jeden z najefektívnejších spôsobov podpory inovácií. Napriek tomu ho využívame menej ako  naši susedia a jeho potenciál zostáva nenaplnený.

Reč je o takzvanom superodpočte na výskum a vývoj, ktorý síce firmám šetrí milióny eur, no podľa odborníkov spoločnosti Ayming Slovensko ho brzdia legislatívne zmeny aj neistota.

Firmy si uplatnili desiatky miliónov, no rast je len mierny

Po podaní daňových priznaní za rok 2024 bolo jasné, že záujem o odpočet na výskum a vývoj síce rastie, ale len pozvoľna. Nárok si uplatnilo 549 podnikov, ktoré ho využili v rámci viac ako 1 500 projektov. Celkovo si tak znížili daňové zaťaženie o 56,1 milióna eur.

Podľa portálu Daňového centra je nárok na uplatnenie superodpočtu podmienený tým, že firma v zdaňovacom období neuplatňuje aktuálne úľavy na dani pre príjemcov stimulov pre vedu a výskum. Môže ísť teda o spoločnosť, ktorá realizuje projekty pre vlastné potreby alebo s cieľom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja. 

Najväčší podiel z tejto sumy si ukrojili veľké firmy. Hoci ich počet nie je dominantný, iba 84 spoločností si uplatnilo odpočet vyšší ako 500-tisíc eur. Práve tieto podniky si rozdelili približne tri štvrtiny celkovej úspory, teda asi 36 miliónov eur.

Na druhej strane stojí väčšina – malé a stredné podniky. Tie tvorili až 86 % žiadateľov, no rozdelili si len zvyšnú štvrtinu úspor. Dáta zároveň ukazujú, že 83 % firiem si odpočet uplatňuje opakovane. Najčastejšie ide o malé podniky (36 %), nasledujú mikrofirmy (26 %), stredné (24 %) a veľké spoločnosti (14 %).

zdroj: Freepik/freepic.diller

Inovácie sa koncentrujú na západe 

Rozdiely sú výrazné aj geograficky. Podpora inovácií sa sústreďuje najmä na západe Slovenska, zatiaľ čo iné regióny výrazne zaostávajú.

„Výrazné rozdiely v roku 2024 sa prejavujú aj pri pohľade na regionálne a sektorové rozloženie. Podpora inovácií je silne koncentrovaná v západnej časti Slovenska, zatiaľ čo iné regióny výrazne zaostávajú,“ hovorí odborník na odpočet na výskum a vývoj Marek Repko zo spoločnosti Ayming Slovensko.

Dominancia Bratislavského kraja súvisí najmä so štruktúrou ekonomiky. Najväčší podiel na úsporách majú firmy z oblasti chémie a plastov (20,87 %), IT sektora (19,04 %) a strojárstva (18,06 %). Významnú úlohu zohráva aj automobilový priemysel.

Kritériá pre uplatnenie nároku

Aby si daňovník mohol tento odpočet legálne uplatniť, musí spĺňať nasledujúce rámce:

• Vylúčenie súbehu podpôr: V danom roku nesmie súčasne čerpať daňovú úľavu pre prijímateľov stimulov na vedu a výskum (§ 30b ZDP).
• Charakter výstupov u certifikovaných subjektov: Ak je firma držiteľom osvedčenia o spôsobilosti na VaV, nesmie projekt realizovať výhradne za účelom komerčného predaja výsledných nehmotných aktív.
• Vlastná potreba a komercializácia: Subjekty bez špeciálneho osvedčenia môžu projekt realizovať pre interné potreby alebo s cieľom predať výsledky vývoja.
• Vnútroorganizačné služby: Firmy bez osvedčenia môžu odpočet využiť aj vtedy, ak vykonávajú zmluvný výskum ako službu v rámci skupiny (tzv. intercompany services).

Susedia napredujú rýchlejšie

Aj keď priemerná úspora na firmu zostáva stabilná – približne 100-tisíc eur – Slovensko v medzinárodnom porovnaní zaostáva. V Česku využíva podobný nástroj okolo 730 firiem, v Maďarsku približne 1 500 a v Poľsku dokonca viac ako 3 550. Zaostávanie vidno aj pri celkových výdavkoch na výskum a vývoj. Tie na Slovensku nedosahujú ani 1 % HDP.

„Slovensko patrí k najhorším v Európe vo výdavkoch na výskum a vývoj, v pomere k HDP. Kým v EÚ je priemer viac ako 2,2 %, Slovensko nedosahuje ani 1 %. Posunuli sme sa na 0,98 %, no i tak výrazne zaostávame za okolitými štátmi,“ dodáva Repko, ktorý zároveň upozorňuje na efektívnosť samotného nástroja: „Ide o nástroj s vysokou návratnosťou pre ekonomiku. Štát tak cez odpočet spolufinancuje investície, ktoré by inak v mnohých prípadoch ani nevznikli.“

Zmena zákona oslabila motiváciu

Kľúčový problém vidia odborníci v legislatíve. V roku 2022 štát znížil podporu z 200 % na 100 % oprávnených výdavkov. Podľa Repku to výrazne ovplyvnilo atraktivitu nástroja.

„Slovensko namiesto toho, aby vyslalo jasný signál, že chce byť atraktívnym miestom pre realizáciu výskumu a vývoja, stratilo veľkú časť svojej daňovej konkurencieschopnosti práve v oblasti, kde ju malo najvýraznejšiu,“ tvrdí.

Dôchodky Slovákov zachraňujú cudzinci: Každý 17. zamestnanec pochádza zo zahraničia

Dôsledky sa prejavujú aj v praxi. Hoci sa v roku 2024 zapojilo 88 nových spoločností, celkový záujem nerastie tak, ako by mohol. Firmy podľa odborníkov častejšie optimalizujú existujúce projekty namiesto toho, aby spúšťali nové.

Ambície vs. realita

Slovensko si stanovilo ako cieľ zvýšiť súkromné výdavky na výskum a vývoj na 1,2 % HDP do roku 2030. Aktuálne sa pohybujú na úrovni približne 0,59 %, čo znamená potrebu ich zdvojnásobenia.

Podľa odborníkov je paradoxné, že štát deklaruje ambície, no zároveň neposilňuje nástroj, ktorý má na investičné rozhodovanie firiem najväčší vplyv.

„Legislatívna neistota a znížená miera podpory odrádzajú nových záujemcov, najmä z radov malých a stredných podnikov. Namiesto spúšťania nových inovačných projektov sa firmy sústreďujú skôr na optimalizáciu tých existujúcich,“ dopĺňa Repko.

Pozor na kontroly

Superodpočet má jednu veľkú výhodu – firmy naň majú automatický nárok a nemusia čakať na schválenie. To však neznamená, že je bez rizika. Štát môže spätne kontrolovať jeho uplatnenie až päť rokov. Ak firma spraví chybu, čakajú ju doplatky, penále aj úroky.

Za posledné roky uskutočnila Finančná správa SR 12 kontrol a v polovici prípadov našla pochybenia v hodnote viac ako 1,7 milióna eur. „Obrovská výhoda odpočtu spočíva v tom, že nepodlieha schvaľovaniu, štát však môže prísť na kontrolu až päť rokov spätne. Ak výsledok kontroly bude negatívny, firma musí doplatiť daň, penále a úroky z omeškania, ktoré sa môžu vyšplhať do závratných výšok a prevýšiť aj vygenerovanú úsporu,” vysvetľuje odborník. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika