Dôchodky Slovákov zachraňujú cudzinci: Každý 17. zamestnanec pochádza zo zahraničia

Slovenský pracovný trh sa mení rýchlejšie, než si mnohí pripúšťajú. Firmy hľadajú ľudí, no domáca pracovná sila nestačí. Do popredia sa preto čoraz viac dostávajú cudzinci. Ich počet rastie, ich štruktúra sa mení a ich význam pre ekonomiku aj verejné financie je väčší, ako sa často prezentuje v politických debatách.

Každý 17. pracovník je zo zahraničia

Cudzinci dnes tvoria takmer 6 % pracovnej sily na Slovensku. Inak povedané, už každý 17. zamestnanec pochádza zo zahraničia. Ako upozorňuje Inštitút finančnej politiky (IFP), ich prínos k zamestnanosti bol minulý rok najvyšší v histórii.

Vlani pracovalo na Slovensku približne 129-tisíc zahraničných pracovníkov a ich podiel na raste zamestnanosti dosiahol 0,9 percentuálneho bodu. Tento trend pokračuje aj v roku 2026. Vo februári 2026 ich počet dosiahol takmer 150-tisícovú hranicu. 

„Prílev zahraničných pracovníkov neslabne ani v tomto roku, vo februári sa ich počet vyšplhal nad 146-tisíc. Celkovo na našom pracovnom trhu pokrývajú už takmer 6 %. Zamestnaní cudzinci pomáhajú vyrovnávať pokles pracovnej ponuky a zapĺňajú miesta, na ktoré domáca pracovná sila pre demografické trendy a kvalifikačný nesúlad nestačí,“ dodávajú analytici z IFP.

zdroj: AI

Mení sa pôvod pracovníkov: India a Ázia sú na vzostupe

Kým v minulosti prichádzali cudzinci najmä z okolitých európskych krajín, dnes sa situácia výrazne mení. Rastie podiel pracovníkov z tretích krajín, najmä z Indie a juhovýchodnej Ázie.

Za posledných desať rokov sa podiel pracujúcich z tretích krajín viac ako strojnásobil a dnes tvoria vyše 77 % všetkých zahraničných pracovníkov. Do popredia sa dostávajú krajiny ako Vietnam, Nepál či Filipíny. Výrazný rast zaznamenáva aj Uzbekistan. Naopak, záujem pracovníkov z EÚ o Slovensko slabne. Dôvod je jednoduchý – v rámci únie si môžu vyberať krajiny s vyššími mzdami.

Ukrajinci ako kľúčová pracovná sila

Najväčšiu skupinu cudzincov tvoria Ukrajinci. Od roku 2019 dominujú štatistikám a dnes predstavujú približne 38 % všetkých zahraničných pracovníkov. Po vypuknutí vojny ich počet vzrástol viac ako 2,5-násobne.

Ako sme ťa už informovali, ich ekonomický prínos výrazne prevyšuje náklady. Len tento rok odvedú približne 518 miliónov eur na daniach a odvodoch a ďalších asi 100 miliónov eur na spotrebných daniach.

Spolu tak do štátneho rozpočtu prinesú približne 618 miliónov eur. Pre porovnanie, čisté náklady štátu na Ukrajincov sa v posledných rokoch pohybovali pod hranicou 100 miliónov eur ročne.

Firmy ľudí potrebujú, Slováci odchádzajú

Dopyt po pracovnej sile je vysoký. Miera nezamestnanosti sa drží na nízkych úrovniach a firmy naprieč odvetviami hlásia nedostatok pracovníkov, najmä v technických profesiách, doprave či stavebníctve.

Chýbajú tisíce vodičov, murárov aj operátorov výroby. Problém však nie je len v nedostatku ľudí doma. Slovensko zároveň stráca vlastných pracovníkov. V zahraničí pracuje približne 300-tisíc Slovákov.

Podľa odborníkov rozhodujú nielen mzdy, ale aj stabilita systému. „V zahraničí majú predvídateľné dôchodky, jasné pravidlá a stabilný systém. U nás ľudia netušia, čo bude o rok,“ upozornil viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Pavol Piešťanský pre Startitup.

Slovensko môže prísť o 1,5 milióna obyvateľov. Nové dáta ukazujú, ako radikálne sa zmení Európa (GRAF)

Paradox trhu práce

Zaujímavý paradox je viditeľný najmä na regionálnej úrovni. Firmy dovážajú pracovníkov zo zahraničia, zatiaľ čo v niektorých okresoch na východe a juhu Slovenska zostáva nezamestnanosť stále vysoká.

Problémom je nízka mobilita obyvateľstva, kvalifikačný nesúlad aj slabá práca s dlhodobo nezamestnanými. Podľa odborníkov Slovensko nevyužíva ani vlastný potenciál pracovnej sily.

Hoci príchod cudzincov pomáha ekonomike aj verejným financiám, dlhodobý efekt závisí od ich integrácie. A práve tu má Slovensko najväčšie rezervy.

„Slovensko však zaostáva v kvalite integračných politík, najmä v prístupe na trh práce, vzdelávaní a politickej participácii. Reformy z posledných rokov síce zjednodušili procesy, no integračné výzvy pretrvávajú a vyžadujú si aktívnejšiu podporu,“ upozorňuje IFP.

Problémy vidno najmä pri uznávaní kvalifikácie, prístupe k vzdelaniu či zapájaní sa do verejného života. Navyše, viac ako polovica cudzincov pracuje mimo svojho odboru.

Bez migrácie sa ekonomika nezaobíde

Demografický vývoj je neúprosný. Populácia starne a pracovná sila sa zmenšuje. Podľa odhadov môže Slovensko do roku 2040 prísť o viac ako 10 % pracujúcich.

Firmy preto čoraz hlasnejšie hovoria o potrebe legálnej migrácie. Ak sa nič nezmení, hrozí odchod priemyslu do krajín, kde budú lepšie podmienky a dostupnejšia pracovná sila.

Otázka už nestojí tak, či cudzincov potrebujeme. Kľúčové je, ako si ich udržať a integrovať tak, aby prispievali k stabilite ekonomiky aj dôchodkového systému.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika