Svet bez drog je utópia, tvrdia Progresívci. Rozbiehajú petíciu na dekriminalizovanie marihuany

Europoslanci z Progresívneho Slovenska, Martin Hojsík a Michal Šimečka spustili petíciu na dekriminalizáciu marihuany. Tvrdia, že je načase, aby sa ľuďom viac neničili životy len preto, že si zapálili joint.

V kampani sa pýtajú, či by ľudia na 10 rokov väzenia odsúdili aj otca rodiny, keby mal v taške dve fľaše vína, alebo študentku, ktorá si na balkóne zapálila tri bežné cigarety. Myslia si, že takí ľudia nepatria medzi tyranov a vrahov, ktorí sa za mrežami väzníc nachádzajú. Podobný prístup by sme podľa Progresívcov mali mať aj k tým, ktorí fajčia marihuanu.

Drogy sú dostupné všade, súčasné opatrenia nemajú žiaden efekt

Poukazujú na to, že ľuďom súčasný právny systém na Slovensku za pár gramov trávy zničí život. Napriek tomu však nerieši reálny problém a to negatívne javy, ktoré sú spojené so zneužívaním tvrdých drog. Chcú, aby sa systém zmenil. Navrhujú iný prístup, ktorý viac nebude ničiť životy.

Slovensko patrí medzi krajiny s najtvrdšími trestami za drogy v Európe. Hojsík so Šimečkom však tvrdia, že: „Aj napriek tomu sú drogy u nás dostupné takmer všade, takmer každému a takmer okamžite a ľudí ani hrozba prísnych trestov neodrádza od recidívy.“

Žiadajú preto dekriminalizáciu marihuany, spolu s prijatím vzdelávacích preventívnych opatrení, ktoré ponúknu mladým pomoc v ťažkých životných situáciách. Chcú tak Slovákom poskytnúť bezpečné alternatívy trávenia voľného času, spolu s ktorými podľa nich prirodzene klesne aj dopyt po drogách.

Žiadajú tiež, aby mohol dospelý človek pre vlastnú spotrebu doma pestovať päť rastlín. Chcú, aby sa na lekársky predpis dala kúpiť v lekárni.

Chcú napodobniť krajiny, v ktorých to funguje 

Podotýkajú, že nejde o nič nové, ani o revolúciu, pri ktorej nevieme predpokladať výsledok. Podobné opatrenia v súčasnosti fungujú v zahraničí a preto nie je treba nič nové vymýšľať. Stačí sa pozrieť na reálne výsledky z iných krajín a poučiť sa z chýb, ktoré na začiatku urobili oni.

Za výsledok iniciatívy si sľubujú menej zničených ľudských osudov, nižšiu záťaž pre štátny rozpočet aj zdravšiu populáciu.

Ľudia, ktorí fajčia marihuanu by viac nemali byť kriminalizovaní. Europoslanci chcú nastaviť Islandský model, ktorý je v zahraničí už osvedčený. Ten je zameraný na prevenciu, vzdelávanie a dostupnosť iných, športových či kultúrnych aktivít pre mladých.

Rovnako chcú, aby v každom okresnom meste boli dostupné sociálno-psychologické služby, ktoré by občanom sprístupnili záchrannú sieť a odbornú pomoc pri riešení ich problémov. Aby v takých prípadoch našli pomoc a nemuseli zneužívať drogy.

Róbert Džunko z väzenia: Každý z nás žije na 2,5 metri štvorcovom, sme 23 hodín uzamknutí v cele

Opatrenia, ktorými sa riadime sú zastaralé

Svet bez drog považujú za utópiu, ktorá sa nikdy nepodarí dosiahnuť. Ubehlo už 60 rokov od prijatia Jednotného dohovoru o omamných látkach, ktorý tvorí základ dnešnej drogovej politiky skoro na celom svete. Rovnako, ako na Slovensku.

Cieľom bolo vtedy „zbaviť svet zla drog“. Europoslanci si myslia, že po šesťdesiatich rokoch boja, stratených financií a životov, je na čase uznať, že sa cieľ nepodarilo dosiahnuť.

Drogy sa nepodarí odstrániť, musí sa na to ísť inak

V decembri minulého roka Svetová zdravotnícka organizácia prvýkrát v histórii rozoznala aj medicínsky potenciál marihuany. Šesťdesiat rokov staré nariadenia prehodnotili aj v OSN a vo viacerých štátoch. Na rade je podľa slov Hojsíka a Šimečku Slovensko. Nechcú zo spoločnosti odstraňovať drogy, pretože je to plán odsúdený k neúspechu.

K problematike chcú pristupovať s rešpektom k ľudským právam a ochrane verejného zdravia. Chcú odstrániť trestnoprávne následky za držbu marihuany pre osobnú spotrebu. Nechcú, aby ľudí s jointom hneď zatvárali, ale namiesto toho sa sústredili na reintegráciu do spoločnosti, liečenie a hľadanie spôsobov, ako znížiť negatívne dopady drog na kvalitu života.

Umrela jej mama. Bolesť si liečila marihuanou, v štáte, kde to je povolené. Teraz kvôli tomu príde o olympiádu

Neznamenalo by to automatickú beztrestnosť pre tých, ktorí drogy užívajú. Stále by existovali postihnutia, no nie tak radikálne, ako je odňatie slobody. Užívateľom by hrozila napríklad poriadková pokuta, napomenutie alebo poučenie o dostupných harm reduction službách a zdravotných rizikách tak, ako to momentálne funguje v Portugalsku.