Svet čaká extrém, aký merania nepoznajú: El Niño mieri k rekordu, Brusel bije na poplach pred vlnou zdražovania potravín

Klimatický jav El Niño v Tichom oceáne naďalej silnie a podľa amerických meteorológov môže dosiahnuť rekordnú intenzitu. Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) v októbrovom výhľade odhadol 83-percentnú pravdepodobnosť, že index RONI v období október až december dosiahne aspoň +2,5 °C. Takáto hodnota by prevýšila všetky doterajšie zaznamenané epizódy.

Silný El Niño môže ovplyvniť zrážky a teploty vo viacerých častiach sveta, uvádza iMeteo. Jeho konkrétny vplyv na slovenskú zimu však zatiaľ nie je možné spoľahlivo určiť.

El Niño môže dosiahnuť intenzitu, akú merania nepoznajú

El Niño vzniká pri výraznom oteplení povrchových vôd v strednej a východnej rovníkovej oblasti Tichého oceánu. Súčasne sa mení prúdenie vzduchu v atmosfére. Tento rozsiahly proces ovplyvňuje rozloženie zrážok, vetrov a teplôt ďaleko za hranicami oceánu.

Podľa údajov NOAA dosiahol index RONI za august až október 2026 hodnotu +1,97 °C, po zaokrúhlení +2,0 °C. Išlo o druhý najsilnejší výsledok pre toto trojmesačné obdobie od roku 1950. Vyšší bol iba rok 1997, keď index dosiahol +2,07 °C.

Historické maximum RONI však nepochádza z rovnakého obdobia. Rekordných +2,40 °C bolo zaznamenaných v zime 1982/1983. El Niño v rokoch 1997/1998 dosiahol maximum +2,28 °C a epizóda 2015/2016 hodnotu +2,25 °C.

NOAA vo výhľade z 8. októbra pripísala 83-percentnú pravdepodobnosť scenáru, v ktorom RONI od októbra do decembra vystúpi aspoň na +2,5 °C. Ide o prognózu, nie už nameraný rekord.

Britská meteorologická služba Met Office označila vývoj za mimoriadny. Jej augustové predpovede naznačovali v oblasti Niño 3.4 oteplenie morskej hladiny o viac ako tri stupne. Tento údaj však nemožno priamo zamieňať s hodnotou indexu RONI.

RONI pri hodnotení zohľadňuje aj otepľovanie tropických oceánov ako celku. Starší index ONI za august až október vykazoval +2,46 °C. Rozdiel medzi hodnotami vyplýva z metodiky, nie z protichodných meraní.

Silný jav môže zmeniť zrážky aj globálne teploty

Dôsledky El Niña sa v jednotlivých regiónoch líšia. V niektorých oblastiach Austrálie, južnej Afriky, Strednej Ameriky a tropickej Južnej Ameriky môže zvýšiť riziko sucha. Inde sa naopak môže prejaviť výdatnejšími dažďami a povodňami.

Britskí meteorológovia upozornili aj na oslabenie indického letného monzúnu. V ich augustovom hodnotení sa uvádzalo, že indické zrážky vtedy zaostávali za normálom.

El Niño ovplyvňuje aj tropické cyklóny. Podľa Met Office môže zvýšené strihanie vetra v tropickom Atlantiku obmedzovať vznik hurikánov. Neznamená to však, že nebezpečné búrky nemôžu vzniknúť.

Na juhu Spojených štátov bývajú zimy počas El Niña častejšie vlhšie, zatiaľ čo sever krajiny môže zažívať miernejšie podmienky. Ide však o typické súvislosti, nie o spoľahlivú predpoveď pre každý jednotlivý rok. Aj pri rekordnej intenzite sa môžu skutočné regionálne prejavy odlišovať od historických skúseností.

Silný jav dokáže zvýšiť aj priemernú teplotu planéty. Teplo nahromadené v oceáne sa vo väčšej miere prenáša do atmosféry, pričom globálny účinok sa môže prejaviť s oneskorením. Met Office preto upozornila aj na možnosť mimoriadne teplého roka 2027.

El Niño je prirodzená súčasť klimatickej premenlivosti. Sám osebe nevysvetľuje dlhodobé globálne otepľovanie, ale jeho krátkodobé účinky sa môžu pridať k existujúcemu rastu teplôt.

Vplyv na ekonomiku a ceny potravín

Mimoriadne silný El Niño predstavuje riziko nielen pre počasie, ale aj pre svetovú ekonomiku. Jeho dôsledky sa prejavujú predovšetkým v poľnohospodárstve, kde sucho a extrémne zrážky ohrozujú úrodu základných plodín. Podľa správy Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) z 10. novembra 2026 môže El Niño výrazne ovplyvniť poľnohospodársku sezónu 2026/2027.

Najväčšie obavy vyvoláva situácia v južnej Afrike. Meteorologické modely predpokladajú nadpriemerné teploty a nedostatok zrážok až do marca 2027. Ohrozené je najmä pestovanie kukurice, ktorá predstavuje základnú potravinu pre milióny obyvateľov.

V Strednej Amerike už niektorí drobní poľnohospodári prišli o viac ako 75 percent úrody kukurice a fazule. Východná Afrika zápasí s nízkymi zrážkami a vysokými teplotami, ktoré znižujú poľnohospodársku produkciu, uvádza Fews Net. 

Ekonomické dôsledky môžu byť širšie. Výpadky úrody vytvárajú tlak na dostupnosť potravín, pričom vysoké ceny energií a pohonných látok zvyšujú náklady poľnohospodárov.

Dopady môžu nepriamo pocítiť aj slovenskí spotrebitelia, najmä prostredníctvom medzinárodného obchodu a vývoja cien poľnohospodárskych komodít.

Správa JRC však neobsahuje konkrétnu prognózu zdražovania potravín na Slovensku. Výsledný ekonomický dosah bude závisieť od skutočného rozsahu neúrody, vývoja svetových cien a situácie na jednotlivých trhoch.