Šymon Kliman: V Bratislave sa nám podaril malý zázrak a to je aj na Európu celkom nezvyčajné

Čo predchádzalo vzniku Nadácie Cvernovka?

Udialo sa to v čase, kedy sme sa dozvedeli, že budovu na Páričkovej kúpil nový majiteľ. Po skúsenostiach a jednaní predošlých majiteľov sme si uvedomili možnosť blížiaceho sa konca. A tak sme sa v kuchynke ateliéru Bavlna zhodli, že ak niečo neurobíme, môžeme to v budúcnosti ľutovať. Ktosi nám poradil, že sa musíme ako umelci zjednotiť. Takže sme požiadali komunitu, či môžeme jednať v ich mene a založili sme Nadáciu. Chceli sme, aby to malo váhu.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: archív Cvernovka

Za posledný rok ste prešli veľkými zmenami- prebehlo sťahovanie do Nového Mesta, stali ste sa inštitúciou, nejedná sa už iba o zhluk kreatívcov. Ako tieto zmeny ovplyvnili Teba?

Je to ako keď vystúpiš z autobusu na predmestí Mexico City a nemaš žiadne peniaze, ani čo jesť.

Nadväzujete spolupráce s ostatnými kultúrnymi centrami? Isté spojenie vzniklo vďaka iniciatíve, ktorá reagovala na výrazné politické momenty, kedy umelci cítili potrebu reagovať. Aký význam má pre Teba toto spojenie aj mimo politického kontextu? Na druhej strane majú totiž tieto centrá podobnú dramaturgiu a ciele.

Podľa mňa je dôležité to spojenie, ktoré podnietila práve politická sitácia. Komunikácia medzi kultúrnymi inštitúciami a vymieňanie know-how je veľmi dôležité a môže pomôcť pri budovaní nových priestorov a priaznivo ovplyvniť vývoj kultúry. Nie nadarmo vzniklo pomenovanie- kultúrou za slušné Slovensko.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: archív Cvernovka

Ako je Cvernovka vnímaná v zahraničí? Vie sa o nej? Existujú nejaké prepojenia, kedy komunikujete aj s verejnosťou mimo Slovenska?

Keď som bol prezentovať Cvernovku na konferencii kultúrnych centier Európy, uvedomil som si,  že sa nám v Bratislave podaril malý zázrak. V tak krátkom čase nájsť budovu, presvedčiť zastupiteľstvo a spísať zmluvu s Bratislavským samosprávnym krajom, presťahovať komunitu, vybaviť úver, spojiť sa s Nadáciou VÚB- ktorá nám finančne nesmierne pomohla, opraviť budovu a tiež spustiť pravidelný program. Od toho v Kabinete pomalosti- knižnici, cez prednášky, divadelné predstavenia, výstavy, koncerty a premietania v kultúrnom priestore, až po sociálny program, či zachraňovanie sôch. To je aj na Európu výnimočné.

Umenie sa neustále vyvíja a dopomáha mu k tomu tiež skúmanie vzniknutých diel, na báze ktorých prichádza inšpirácia pre ďalšie a ďalšie. Ako je to so zahraničnými umelcami, príp. kreatívcami? Je Cvernovka zapojená do medzinárodných programov?

Tým, že máme v budove k dispozícii aj internát, na ktorom máme možnosť ubytovania, tak prirodzene vznikli umelecké rezidenice. Pomaly nás začali navštevovať umelci z celeho sveta, aby na chvíľu opustili svoje bežné životy, rovnako aj prostredie a mohli tvoriť. Pre našu komunitu a mesto je to prinosné- jedná sa o nový uhol pohľadu, takisto reflexiu nášho súčasného fungovania. Tento formát je pre Bratislavu pomerne nový.

Zobraziť celú galériu (3)

Z veľkej miery venujete pozornosť zachovaniu pamiatok. Aké boli vaše aktivity v tejto téme za poslednú dobu a čo vás ešte láka?

Pamäť národa, spoločnosti, či mesta je témou zakotvenou v Nadácii Cvernovka. Vnímame ako našu povinnosť v tejto veci niečo robiť. Po zachranení prvej sochy akoby sa roztrhlo vrece s ohrozeným umením a budovami. Myslím, že nás v tomto smere čakajú ešte veľké veci.

Cvernovkárske aktivity vždy raz za rok vyústia do veľkej oslavy v spojení s verejnosťou. Organizujete „1.máj- Deň otvorených ateliérov“. Čo táto akcia znamená pre teba?

1.máj je najmä oslavou práce. Vždy som tvrdil, že oslavovať prácu dovolenkou je zvrhlé. A inokedy zas, že by mali ľudia v ten deň pracovať zadarmo. Ale to bolo príliš radikálne. Zrazu sme vymysleli 1. máj v Cvernovke a otvorili svoje ateliére verejnosti. Takto je to kompromis- na jednej strane je práca a na druhej dovolenka. A v tomto duchu sa akosi nesie celá Nová Cvernovka.