Tajomstvo najšťastnejšieho národa na svete je odhalené. Psychologička objasnila 500-ročnú „drinu“

Škandinávia je preslávená nielen svojimi dychberúcimi prírodnými scenériami, ale taktiež „receptami“ na šťastie, o ktorých veľmi dobre vieme, že fungujú.

O konceptoch hygge, lykke či lagom si už možno počul, no paradoxne, oveľa menej sa hovorí o jednom, vďaka ktorému sú Fíni podľa štatistík už šesť rokov po sebe najšťastnejším národom na celom svete.

Reč je o koncepte „sisu“, ktorý síce nie možné doslovne preložiť do nášho jazyka, no zameriava sa na odhodlanie a istú statočnosť. Základným stavebným kameňom takéhoto prístupu k životu je odvaha a hlavne odhodlanie posúvať sa v živote vpred a schopnosť pobiť sa aj s prekážkami, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť neprekonateľné.

Renomovaná psychologička E. Elisabet Lathi, ktorá prežila veľkú časť svojho života práve vo Fínsku, sa týmto konceptom profesionálne zaoberá a učí podľa neho žiť aj svojich klientov. Teraz prezradila, aké sú jeho tri zásady.

zdroj: Unsplash/Nat

#1 Účel života hľadaj mimo seba

Hneď prvý bod môže mnohým v dobe, keď je na prvú priečku kladený nepriestrelný individualizmus, pripadať prinajmenšom sporný. Psychologička však upozorňuje na to, že jednou zo zásad konceptu sisu, a teda jednou zo zásad šťastného života, je naučiť sa nájsť účel života „mimo seba“.

Poukazuje pritom aj na štúdiu psychologičky Angely Duckworthovej, ktorej sa podarilo dokázať, že toho zvládame oveľa viac, keď pracujeme na niečom, čo neprospieva len nám, ale taktiež svetu mimo nás.

Prenesené do praxe to znamená, že každý z nás by mal mať akýsi „vyšší účel“, ktorý si musíme pripomenúť, keď máme pocit, že sme už na pokraji síl.

Za všetkým hľadaj karavan: Sedmákovci ponúkajú zážitky plné romantiky a divokej prírody

Neznamená to však, že na to, aby si bol šťastný, musíš pracovať na nejakej celosvetovej mierovej misii. E. Elisabet Lathi hovorí, že postačí, ak máš v rodine či medzi priateľmi niekoho, kto ťa inšpiruje, motivuje či vždy podporí. Dôležité je jednoducho mať niečo „mimo seba“, na čo sa môžeš obrátiť, keď v seba prestávaš veriť.

#2 Pracuj na svojej odolnosti

Dnes už vieme, že vplyv pohybu na našu psychiku a na naše mentálne zdravie je až neuveriteľný. Poukázalo na to už množstvo štúdií, a pravidelne na to upozorňuje mnoho psychológov i psychiatrov. Práve toto prepojenie je aj jedno zo zásad konceptu sisu.

Ako sme už spomenuli, ten stavia na vytrvalosti, a ako hovorí psychologička Lathi, psychickú odolnosť a vytrvalosť si môžeme skvelým spôsobom trénovať aj vďaka tej fyzickej.

E. Elisabet Lathi vraví, že svoju extrémnu odolnosť si vybudovala tým, že po dobu 2 rokov si išla takmer každý jeden deň zabehať. Aj keď sa jej najviac nechcelo, jednoducho si obula svoje bežecké topánky a išla, bez ohľadu na svoju náladu, počasie či akékoľvek iné okolnosti.

Samozrejme, tu nie je cieľom „týrať“ sa – teda ak ťa beh extrémne nebaví, takéto cvičenie by zmysel nemalo. Vyber si, čo ti vyhovuje, hoci by to mala byť len každodenná prechádzka. V tomto prípade nejde o spálené kalórie, ale o konzistentnosť.

zdroj: Unsplash/Jenny Hill

#3 Nájdi spojenie s prírodou

V škandinávskych krajinách je turistika akýmsi základom ich kultúry. Aj v tomto prípade však platí – ak ťa niečo nebaví, nerob to. Nemusíš si teraz nakúpiť turistické oblečenie a obdivovať naše hory, ak si skôr morský typ, a nemusíš ani bosý naháňať motýle po lúke. Spojenie s prírodou je o budovaní si vzťahu k nášmu prostrediu. 

Je pritom úplne na tebe, aký spôsob si zvolíš, môžu to byť napríklad častejšie prechádzky v lese alebo to, že si len tak posedíš pri nejakom svojej obľúbenom jazere či pri rieke.

Fíni však veľmi dobre vedia, o čom hovoria, keď tvrdia, že nič nám nedokáže priniesť taký pokoj, ako práve príroda.